Rýchly prechod na zelenú energiu spôsobuje v Nemecku ťažkosti
Nemecko sa rozhodlo úplne prekopať energetickú koncepciu; a v súčasnej fáze sa zdá, že ani jeden z odporúčaných receptov nefunguje. Kancelárka Angela Merkelová pred rokom tvrdila, že Nemecko sa môže stať prvou krajinou na svete, ktorá úspešne uskutoční transformáciu výroby elektriny. Predminulú stredu (16. 5.) však odvolala spolkového ministra životného prostredia Norberta Röttgera. Podľa Spieglu asi konečne začala chápať nepríjemnú realitu.
Minister hospodárstva spolkovej krajiny Durínsko, sociálny demokrat Matthias Machnig prirovnal „najväčší povojnový projekt v oblasti infraštruktúry“ k maratónskemu behu. „Lenže Nemecko je asi tak na 50. centimetri 42-kilometrových pretekov“, dodal ironicky. Berlín podľa neho naozaj nevie, čo chce.
Vstup investorov do odvetvia s OZE je nejasný
Týždenník tvrdí, že krajine chýba premyslená stratégia, ktorá by jasne definovala jednotlivé etapy na ceste do éry obnoviteľných energií. Iba inštalovanie ďalších solárnych panelov a veterných turbín zrejme nebude správnou cestou. Ešte zložitejšia – a takisto aj nákladnejšia – bude adaptácia existujúcich zdrojov energie na nový systém. Nemecku totiž chýba sieť, ktorá by dokázala dopraviť veternú elektrinu zo severu na priemyselný juh.
Už teraz v krajine chýbajú tradičné elektrárne, ktoré by udržali rovnomerné napätie v sieti. Odhady na nevyhnutné infraštruktúrne zmeny v nasledujúcej dekáde dosahujú 154 až 335 miliárd eur. Niektoré priemyselné výskumné ústavy hovoria o ešte vyššej sume.
Logicky sa teda natíska otázka, kto to všetko zaplatí? Investori zostávajú chladní k projektu, ktorý prinesie zisky až v ďalších generáciách. Vzniká tak záložný plán, podľa ktorého zaplatia zmenu samotní spotrebitelia energie. Tento model sa už roky uplatňuje v prípade solárnej energie. Kým operátori fotovoltiky majú na 20 rokov zabezpečené príjmy, odberatelia im náklady preplácajú. Kritici v tejto súvislosti hovoria o „solárnom dlhu“ asi za 100 miliárd eur, ktorý si budú ďalšie generácie tlačiť pred sebou.
Za osem rokov má stáť v nemeckých vodách 2.000 veterných turbín. Teraz ich je v prevádzke 52. Okrem neochoty zo strany investorov, chýbajú aj špeciálne lode a kvalifikovaní robotníci. Hlavným nedostatkom je absencia skúsenosti so stavbami v mimoriadne nepriaznivých poveternostných podmienkach.
Chýba rozvodná sieť
Nemecku podľa prvých odhadov v čase vyhlásenia energetického obratu chýbalo asi 2.000 km elektrického vedenia. Teraz sa ukazuje, že toto číslo sa približuje k 4.500 km. Za posledných šesť rokov sa stihlo postaviť len 200 km. Šéf nemeckej agentúry pre rozvodnú sieť Jochen Homann Spieglu povedal, že neverí v možnosť splniť odvážny harmonogram zmien, ktorý načrtli politici na vrchole eufórie.
Navyše sa ukázalo, že jednotlivé spolkové krajiny svoje prenosové siete slabo koordinujú, takže vznikajú paralelné a neprepojené vedenia. Veterné elektrárne k nim nemôžu byť pripojené, preto nečinne stoja. Daňoví poplatníci im však dnes už musia platiť, lebo operátori veterných parkov majú zo zákona nárok na kompenzáciu strateného zisku. Kombinácia uvedených problémov tlačí cenu hore – za dva-tri roky sa očakáva rast ceny elektriny až o 8 %.
Ponúka sa posledná šanca, ako situáciu zachrániť – treba budovať plynové elektrárne. Ich stavba a prevádzka sú najlacnejšie, ale nie najekologickejšie. Tieto zdroje sú potrebné, lebo Nemecku v dôsledku odstavenia jadrových elektrární bude onedlho hroziť veľký nedostatok energie. Do roku 2022 môže chýbať ekvivalent energie dodávanej 15 elektrárňami na plyn. Avšak ich budovanie prestalo byť ziskové. Iróniou je, že za to môže práve prioritné postavenie solárnej a veternej energie.
Čím viac zelenej energie totiž pôjde do siete, tým viac konvenčných zdrojov musia prevádzkovatelia odstaviť. Tak znie zákon. Spiegel uviedol, že energetická revolúcia v Nemecku sa nachádza vo fáze, ktorá začína ľuďom znepríjemňovať život.
Zdroj: TASR, energia
Ilustračná snímka: SITA