Energetické fóra – veľa slov s malým presahom do praxe?
V nadchádzajúcich desaťročiach sa očakáva výrazný nárast obyvateľstva. Do roku 2030 preto analytici očakávajú nárast celosvetového dopytu po energiách, vode a potravinách o 30 – 50 %. Spoločnosť začne čeliť problému nedostatku vodných zdrojov a rastúce ceny potravín sú možno ďalšou hrozbou budúcnosti.
V prvom rade musí existovať vzájomná dôvera medzi vládou a spoločnosťou. Nejde tu však len o prijatie legislatívy, ale aj o jej úspešné premietnutie do praxe. Je potrebné začať práve od ľudí, nakoľko jednotlivec tvorí trh; vytvára tlak na stranu dopytu i ponuky.
Čoraz častejšie sa hovorí o energetickej kríze. Zvýšená spotreba elektriny často prekračuje limity siete. Krajiny, ktoré sa rozhodli upustiť od jadra, si začínajú postupne uvedomovať, že tieto zdroje budú určite chýbať a zvažujú opätovné spustenie reaktorov. Energia sa využíva aj pri získavaní vody, ktorá je nevyhnutná pre pestovanie poľnohospodárskych plodín, chov dobytka i existenciu ľudstva. Nedostatok energetických zdrojov naruší tento vzájomne prepojený cyklus.
Aj tieto myšlienky sa načrtli v rámci rotterdamského fóra. Ako to už však chodí (a výnimkou nie je ani Slovensko), odborníci v rovine slov vyslovia inšpiratívne názory, ale v diskusii chýbajú relevantní aktéri a hráči na trhu, od ktorých prípadné zmeny závisia. To, že sa čoraz viac energetických firiem stavia do „zelenej“ pozície a nabáda k šetreniu energií a využívaniu nových technológií, je na jednej strane sympatické, na druhej strane iba slová bez skutkov nepostačia. Bolo to vidieť aj v Rotterdame.