Plazmový televízor má kvalitný obraz, no pozor na spotrebu
Rýchly prehľad
| Cieľová skupina | Majitelia CRT televízorov, resp. tí, ktorí zvažujú kúpu nového televízora |
|---|---|
| Vstupná investícia | V závislosti od uhlopriečky, príp. výrobcu. Na trhu sú dostupné modely už od 400 EUR |
| Čo by ste mali vedieť |
|
Technológia plazmových televízorov nedovoľuje vyrobiť displej menší ako 37 palcov. Preto, ak hľadáte menší televízor do detskej izby alebo kuchyne, plazma pre vás nebude správnym riešením. Naopak, plazmové televízory sú ideálnym riešením do priestranných miestnosti (veľkých obývacích izieb, barov).
Prečo vymeniť klasický televízor?
Tradičné CRT televízory majú najnižšiu spotrebu elektriny, avšak ponúkajú horšiu kvalitu obrazu, ktorá sa v súčasnosti stala kľúčovým faktorom pri výbere televízora:
- v režime PAL s rozlíšením 720 x 486 bodov zobrazujú len 625 riadkov
- nedokonalosť rozlíšenia možno badať pri sledovaní kvalitného televízneho signálu z družice, ale i pri sledovaní DVD titulov.
Rozšírený štandard PAL s nízkym rozlíšením už nahrádza digitálne vysielanie v režime HD TV – rozlíšenie 1280 x 720 bodov alebo 1920 x 1080 bodov. Práve toto rozlíšenie CRT televízory nezvládnu zobraziť. Navyše vo zvýšenej miere spôsobujú únavu očí.
| Slovníček pojmov |
|---|
| Pojem HD TV sa používa na označenie televízorov s pomerom strán 16:9 a obrazom, ktorý má minimálne 720 riadkov horizontálneho rozlíšenia (od horného po spodný okraj obrazu). Koncové písmeno „i“ alebo „p“ za počtom riadkov (napríklad 720p alebo 1080i) označuje rozdielnu techniku skenovania a zobrazovania obrazu. Obidve technológie poskytujú ostrý a farebne verný obraz. |
Najvyššiu kvalitu obrazu ponúkajú v súčasnosti plazmové televízory, ktoré však majú najvyššiu spotrebu elektriny.
Pohľad späť do histórie
Plazmový televízor sa dostal do povedomia najširšej verejnosti až v druhej polovici 90. rokov. Na trh ho uviedla firma Fujitsu v roku 1996. Televízor s uhlopriečkou 42 palcov stál približne 15.000 dolárov.
Prvé generácie plazmových televízorov produkovali veľké množstvo tepla, takže sa nezaobišli bez ventilátora, ktorý pôsobil rušivo na kvalitu zvuku. Dnešné plazmové televízory však už ventilátor nepotrebujú, okrem toho sa zvýšila ich životnosť a zlepšila kvalita obrazu.
| Zaujímavosti |
|---|
|
Technológia PDP – trochu teórie z fyziky
Pri technológii PDP nie je potrebné žiadne podsvietenie. Pixely vyžarujú svetlo samy a nehrozí tu preto nehomogenita podsvietenia alebo nízky kontrast.
Pre pochopenie princípu fungovania plazmových displejov, je potrebné objasniť pojmy plazma a jej funkciu pri technológii PDP (Plasma Display Panel).
Hmota sa skladá z atómov, kým plazma je skupenstvom zloženým z iónov a elementárnych častíc. Každá bunka obsahuje v pokojnom stave plyn resp. zmes plynov – argón, xenón alebo neón. V prípade, že dôjde k prívodu elektrického náboja, plyn začne strácať elektróny, vzniknú kladne nabité ióny a dôjde k zmene skupenstva plynu na plazmu. Tým, že došlo k vytvoreniu elektrického poľa, jednotlivé nabité častice sa pohybujú k svojim opačným pólom. V plazme tak dochádza k veľkým pohybom a častice začnú do seba zrážať.
Plynové ióny sa dostanú do excitovaného stavu, následne dochádza k uvoľneniu fotónu – teda svetla. Energia fotónu je veľmi vysoká. Vlnová dĺžka presahuje možnosti ľudského oka, pretože sa uvoľňuje ultrafialové žiarenie.
Zdroj: wikipedia.org/adaptácia energia.sk
Plazmový displej je aktívny a svetlo vyžaruje sám, na rozdiel od podsvietených LCD televízorov. Ultrafialové žiarenie treba previesť na viditeľné svetlo. Prevod je zaistený luminoforom, ktorým je pokrytá zvnútra každá obrazová bunka. Luminofor spôsobuje, že po vstrebaní elektrónu alebo ultrafialového žiarenia vyžiari viditeľné svetlo. Celý plazmový displej je tvorený matricou miniatúrnych fluorescentných buniek – pixelov.
V každom pixeli sú tri rôzne farebné luminofóry, ktorých kombináciou vzniká výsledná farba. Červený, zelený a modrý luminofor musia byť ovládané zvlášť a navyše v mnohých úrovniach intenzity. Pri plazmových displejoch funguje ovládanie intenzity na princípe modulácie pulzného kódu (Pulse Code Modulation – PCM). Táto modulácia slúži na prevedenie analógového signálu s nekonečným rozsahom na binárny s pevne danou dĺžkou.
Intenzita každého subpixelu je určovaná počtom a šírkou napäťových pulzov, ktoré dostáva bunka počas každého záberu. Trvanie každej snímky je tak rozdelené na niekoľko kratších častí, podsnímkov. Počas tejto periódy sú pixely, ktoré majú svietiť, prednabité na určité napätie (pomocou zobrazovacích elektród) a počas zobrazovacej fázy sa potom napätie prenesie na celý displej (adresnú elektródu), tzn. rozsvietia sa prednabité subpixely a ich intenzita je daná práve úrovňou nabitia. Štandardná metóda určuje 256 úrovní nabitia pre subpixel, pretože každý snímok je rozdelený na 8 podsnímkov ovládaných 8-bitovým slovom.
Výhody a nevýhody plazmy
| Výhody | Nevýhody |
|---|---|
|
|
Dajte si pozor na spotrebu plazmy
Moderné technológie znížili energetickú náročnosť plazmy, spotrebu nájdete na priloženom energetikom štítku (viac o energetických štítkoch tu).
Najzásadnejší vplyv na spotrebu energie televízora má jas filmovej scény. Pravdou je, že spotreba plazmy je vyššia, čím sú vysielané obrazy svetlejšie. Energeticky najnáročnejšie je preto sledovanie napríklad zimných športov. Najnižšia spotreba pri tmavých scénach.
Väčšina televízorov spotrebováva elektrickú energiu aj v závislosti od intenzity okolitého svetla. V prípade, že sledujete televízor pri silnom svetle, vaša spotreba je vyššia ako keby ste no sledovali program v slabo osvetlenej miestnosti. V takom prípade spotrebuje plazma priemerne o 50 % menej maximálnej hodnoty elektrickej energie na rozdiel od LCD televízora. V konečnom dôsledku však nezáleží, koľko „tmavých a svetlých scén“ pri pozeraní televízora vidíte, pretože priemerná spotreba plaziem je o 30 až 40 % vyššia v porovnaní s LCD (viac informácií o LCD televízoroch).
(c) energia
K téme
