Ropovod Družba je hlavným dodávateľom ropy na Slovensko už 50 rokov
Ročná prepravná kapacita ropovodu je 9 miliónov ton suroviny. Oceľové koryto Družby sa tiahne v dĺžke asi 5.500 kilometrov. Začína v Baškortskej autonómnej republike Ruskej federácie na východ od rieky Volgy. V bieloruskom Mozyre sa delí na dve časti: severná vetva smeruje cez Poľsko do Nemecka, južná cez Slovensko do Česka. V slovenských Šahách je odbočka do Maďarska.
Družba bola unikátnou a zložitou stavbou, ktorá riešila do tej doby nevyhovujúce zásobovanie stredoeurópskych satelitov bývalého Zväzu sovietskych socialistických krajín (ZSSR) ropou. Niekdajšia tepna priateľstva vyrástla ako spoločné dielo piatich štátov – Poľska, Maďarska a dnes už neexistujúcich krajín Československa, Nemeckej demokratickej republiky (NDR) a ZSSR.
O stavbe rozhodlo 10. zasadnutie vtedajšej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) v decembri 1958. Jej uskutočnenie bolo náročnou záležitosťou. Svedčia o tom stovky prekonaných riek, 200 kilometrov rúr položených v bažinách, či niektoré úseky vybudované v nadmorskej výške viac než 1.100 metrov. České a slovenské firmy sa na stavbe podieľali predovšetkým dodávkou armatúr a stavebných prác.
Stavebné práce na Družbe prebiehali vo veľmi rýchlom tempe. Podieľali sa na nich všetky zúčastnené štáty RVHP. Do zásobníkov v Bratislave sa už vo februári 1962 dostali prvé objemy suroviny. Oficiálne sa ropovod uviedol do prevádzky v októbri 1964. Rastúce nároky na spotreby ropu v druhej polovici 60. rokoch 20. storočia vyústili do potreby zvýšenia kapacity potrubia. V roku 1974 sa preto ukončila výstavba ropovodu Družba-2.
Na Slovensku je trasa ropovodu dlhá približne 440 kilometrov a tvoria ju dve súbežné potrubia s priemerom DN 500 a DN 700, ktorými ročne pretečie viac než 9 miliónov ton ropy.
V prípade absolútneho výpadku dodávok cez ropovod Družba nemá Slovensko v súčasnosti žiadnu plnohodnotnú alternatívu, ktorá by dokázala nahradiť celý objem výpadku. Pre porovnanie, Česká republika sa dokáže vyrovnať s možným výpadkom dodávok z Ruska vďaka ropovodu IKL. Vybudoval sa na začiatku 90. rokov 20. storočia a spája krajinu so západoeurópskym ropovodným systémom v Nemecku, presnejšie rafinériu v Kralupoch nad Vltavou s ropovodným systémom TAL pri nemeckom Ingolstadte.
Energia, ČTK
K téme
