Plynová kríza pre ruský mráz nehrozí
[Aktualizácia k známym faktom: Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel 1. februára poobede potvrdila mierne obmedzenie dodávok zemného plynu pre Slovensko: „Extrémne teploty zaznamenávajú krajiny v celej Európe, vrátane Ruska. Podľa medializovaných informácii spoločnosť Gazprom Export údajne obmedzila dodávky plynu pre niektoré európske spoločnosti. Mierne obmedzenie dodávok zaznamenal aj SPP, to však nie je v súčasnom období výnimočná situácia.“ (zdroj: tlačové stanovisko SPP)]
Viaceré média sa na nás v energia.sk dnes obrátili so žiadosťou o vyjadrenie sa ku kráteniu dodávok zemného plynu pre európskych odberateľov. Zrekapitulujme si v krátkosti túto tému. Fakty:
- objavila sa informácia v zahraničnej tlači o krátení dodávok plynu pre odberateľov v Taliansku, správy sa odvolávajú na dobre informovaný zdroj z prostredia Gazpromu,
- zatiaľ údajne došlo k obmedzeniu dodávok len pre odberateľov v Taliansku a to v objeme o 8 % v porovnaní so zmluvne dohodnutým odberným objemom,
- dôvodom má byť prechodne veľmi chladné počasie v Rusku, kde denné teploty v rozľahlých regiónoch klesajú až na úroveň 20-stupňových mrazov.
Čo z toho vyplýva?
Denný ťažobný výkon Gazpromu má svoj technicky daný strop. Je preto logické, že ak skokovo pre extrémne chladné počasie stúpne spotreba komodity na domácom ruskom trhu a celkový dostupný denný objem komodity je konečný (ťažba + zásobníky), zníži sa objem zemného plynu, ktorý možno vyviezť do zahraničia.
Ide o možnú situáciu, s ktorou európsky plynárenský sektor počíta. V každej krajine existujú zásobníky plynu, ktorých cieľom je byť „nárazníkom“ a tlmiť dôsledky výkyvov počasia – či už domácich, alebo, ak berieme plynárenský sektor ako euro-ázijský previazaný systém, tak nepriamo i zahraničných. Podzemné skladovacie kapacity slúžia v prvom rade pre vykrývanie nečakaných nárastov spotreby, až v druhom rade sú úložiskom komodity pre prípad úplného výpadku dodávok zo zahraničia. Preto je zimná sezóna z hľadiska prevádzky podzemného zásobníka prirodzene ťažobná. Naopak stavy v zásobníkoch si jednotliví dodávatelia plynu dopĺňajú v lete počas tzv. vtláčacej sezóny, kedy je spotreba komodity na odberných miestach nižšia a zo zahraničia sa dá bez problémov doviezť dostatočný objem plynu tak, aby sa pokryl dopyt a aby sa vytvárala rezerva na zimnú sezónu.
Podľa verejne dostupných informácií, extrémne chladné počasie v Rusku by malo trvať okolo 20 dní. Ak by počas nich došlo k obmedzeniu dodávok plynu o pár percent aj pre slovenských odberateľov, kritická situácia by nenastala a určite by nehrozil scenár z januára 2009, kedy sa i Slovensko stalo rukojemníkom rusko-ukrajinského obchodno-politického sporu. Znamenalo by to skôr „iba“ zvýšenie intenzity ťažby plynu zo zásobníkov na Záhorí.
Kríza nehrozí
Zhrnuté, vzhľadom na zažitú skúsenosť z januára 2009 je prirodzené, že akákoľvek správa o možnosti krátenia dodávok sa na Slovensku vníma veľmi citlivo a pozorne, a to bez ohľadu na to, aký dôvod pre to existuje. Na druhej strane, plynárenský sektor s možnými extrémnymi výkyvmi počasia počíta, je na ne pripravený, a preto nie je potrebné znepokojovať sa a lámať si hlavu nad scenármi, podľa ktorých by bolo potrebné sprevádzkovať reverzný tok z Českej republiky alebo z Rakúska (i keď samozrejme aj toto je možnosť, ktorá je v podľa okolností k dispozícii).
Súčasne môžu byť pokojné i domácnosti – prípadné krátkodobé obmedzenie dodávok od Gazpromu by sa určite nepodpísalo pod zdraženie plynu. Dodávatelia a ostatní hráči na trhu sú totiž podľa legislatívy povinní investovať do opatrení energetickej bezpečnosti priebežne počas „bežného roka“.
Súčasný tuhý mráz v Rusku neznamená automaticky prepuknutie plynovej krízy. Môže však byť pripomenutím diskusie, aký je potenciál Gazpromu pre rozvoj nových ťažobných aktivít, s čím súvisí perspektíva expanzie ruskej firmy na nové ázijské trhy.
K téme
