EÚ zavedie ropné embargo voči Iránu pravdepodobne od 1. júla

Pôvodný zámer predstaviteľov európskej diplomacie, ktorí sa stretnú na prvom tohoročnom zasadaní na budúci týždeň v Bruseli, bol ten, že popri plánovaných sankciách voči iránskemu finančnému sektoru uvalia na islamskú republiku aj ropné embargo.

To však narazilo na odmietavý postoj niektorých európskych štátov – Grécka, Talianska a Španielska – ktoré sú do značnej miery závislé práve na dovoze iránskej ropy.

Dnes oznámený termín, odkedy by ropné embargo mohlo nadobudnúť platnosť, poskytuje čas pre tieto i ďalšie krajiny, ktoré dovážajú ropné produkty z Iránu, aby hľadali alternatívne spôsoby zásobovania ropou a prerušili dovtedy svoje obchodné dohody.

Ani zavedenie embarga však nebude znamenať, že EÚ zostane celkom odrezaná od iránskej ropy. Členské krajiny únie, pripravujúce detaily ropného embarga, sa dohodli na návrhu, ktorý umožní európskym spoločnostiam aj naďalej prijímať splácanie dlhov od iránskych spoločností formou ropy.

Plánované zosilnenie sankcií EÚ voči Iránu, ktoré majú postihnúť iránsky finančný sektor a v neskoršej etape aj ropný priemysel, sú reakciou na iránsky jadrový program, ktorý je zneužívaný na zbrojné účely. Teherán výrobu atómovej bomby popiera a tvrdí, že jeho jadrový program slúži iba na mierové účely.

(c) TASR

K téme