Smernica EK o energetickej efektívnosti nemá podporu členských štátov
„Členské štáty EÚ väčšinou nesúhlasia so stanovovaním nejakých reálnych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti,“ povedal Kristián Takáč po ukončení zasadania Rady.
Pripomenul, že nesúhlasné stanovisko sa týka aj záväzkov na zatepľovanie 3-% plochy domov a verejných budov. Podľa návrhov EK verejná správa má ísť príkladom v zavádzaní opatrení na podporu energetickej efektívnosti od 1. januára 2014. Znamená to postupne znižovať spotrebu energie vo svojich priestoroch tým, že sa každoročne vykonajú požadované renovačné práce aspoň na 3 % celkovej plochy budov verejnej správy (platí to pre budovy s úžitkovou plochou nad 250 m2). S týmto návrhom EK však ministri energetiky momentálne nesúhlasia. V súčasnosti sa ročne renovuje asi 1 až 1,5 % budov.
„Je to väčšinou tlak na financie a členské štáty dnes nie sú v najlepšom stave, takže v tomto smere bol veľmi hmatateľný odpor voči nejakým záväzkom,“ opísal Takáč situáciu na rokovaní Rady. Zároveň dodal, že by nerád špekuloval, ale podľa prezentovaných stanovísk účastníkov Rady, členské štáty nesúhlasia so zásadnejšími záväzkami v tejto oblasti. EK je tak v presadzovaní svojej smernice zatiaľ neúspešná.
Pri pôvodnom predstavení návrhu smernice o energetickej efektívnosti EK, ktorá určila šetrenie energiou medzi priority EÚ, argumentovala, že nesplnenie cieľa zvýšiť do roku 2020 energetickú efektívnosť o 20 %, čo by malo ušetriť 60 miliárd eur ročne, ohrozuje konkureniceschopnosť a bezpečnosť dodávok.
Zdroj: TASR, energia
K téme
