Juraj Rovný: Jadro je najbezpečnejšie odvetvie energetiky
„Zďaleka to nie je jediná nehoda na priemyselnom zariadení, ktorá sa odohrala 11. marca 2011 v Japonsku. Došlo tiež k zničeniu civilných budov, fabrík, ropných rafinérií, chemických fabrík, ktoré zaznamenali nemalý únik toxických látok do životného prostredia. O tomto sa vo svete nehovorí a vieme prečo. Jadrová bezpečnosť je niečo veľmi citlivé. Niečo, čo sa vníma oveľa senzitívnejšie ako iné riziká priemyslu,“ vysvetlil riaditeľ úradu jadrovej bezpečnosti z Úradu jadrového dozoru (ÚJD).
Vo Fukušime sa nedodržali medzinárodné bezpečnostné štandardy
Podľa Rovného sa jadrovej tragédii v Japonsku dalo predísť. Ak by sa striktne aplikovali štandardy vydané Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (IAEA), elektráreň v danej lokalite musí byť na takéto zemetrasenie i vlnu tsunami prispôsobená svojim dizajnom.
Ako ďalej priblížil, v danej lokalite je šesť jadrových blokov a po vlne tsunami prežil len jediný diesel generátor. Nachádzal sa práve na šiestom bloku, ktorý sa staval ako posledný a bol tak prispôsobený na väčšie záplavové vlny. „Technické riešenie aj na takúto katastrofu bolo k dispozícii, vedelo sa o ňom, ale nepristúpilo sa k revízii dizajnu blokov 1 až 5,“ skonštatoval.
Reakcia EÚ, jadrová spiatočka Nemecka a Slovensko
Po Fukušime pristúpila Európska komisia k testovaniu odolnosti jadrových reaktorov v členských krajinách EU. Radikálne opatrenia prijali Nemecko, Švajčiarsko, či Belgicko, ktoré sa rozhodli pre definitívny odklon od jadra. „Jeden z výstupov bude revízia a posilnenie jednotnej európskej legislatívy v oblasti jadrovej bezpečnosti,“ doplnil Juraj Rovný.
Z pohľadu bezpečnostných štandardov sa po Fukušime nemuseli na Slovensku prijať žiadne zásadné opatrenia. „Pre nás to príliš veľa nového neprinieslo. Fenomény ako seizmicita, záplavy, enormné dažde, výkyvy teplôt sú veci, ktoré boli známe v oblasti jadrovej bezpečnosti ďaleko predtým ako prišlo k tejto havárii. Všetky boli veľmi dôkladne analyzované predtým ako sa všetky bloky u nás postavili. Následne boli pravidelne prehodnocované. Máme legislatívne nástroje na to, aby jadrová bezpečnosť u nás nezostala na tej úrovni, na akej bola počas spúšťania do prevádzky postavená, ale aby sa trvalo zlepšovala,“ myslí si.
Podľa Rovného sa v SR pristupuje k jadrovej bezpečnosti dôsledne. Konkrétnym príkladom je prvý a druhý blok JE Mochovce, ktoré získali 7 dní pred haváriou vo Fukušime povolenie na ďalších 10 rokov prevádzky. Ako ďalej zdôraznil, v tomto rozhodnutí sa uvádza, že jednou zo základných podmienok na prevádzkovanie elektrárne je zvýšiť seizmickú odolnosť bezpečnostných komponentov o 50 % oproti aktuálnym hodnotám.
Jadro je najbezpečnejšie odvetvie energetiky
Atómová energia je podľa Rovného vždy pod prísnym drobnohľadom, aj vďaka tomu dosahuje vysokú úroveň bezpečnosti. „Trúfnem si povedať, že jadro je najlepšie zabezpečené odvetvie energetiky z pohľadu bezpečnosti,“ vyhlásil. Havárie a straty na životoch sa podľa jeho slov dejú aj v biznise so zemným plynom, uhlím alebo ropou. Ako ale dodal, v týchto odvetviach sú do istej miery verejne tolerované. „Za celú éru jadrovej energetiky, s výnimkou Černobylu, nemáme žiadnu obeť na živote v dôsledku ožiarenia ionizujúcim žiarením z jadrovej elektrárne,“ doplnil.
Podľa Rovného nemusí byť jadrová energetika správnou voľbou pre každú krajinu. „O budúcnosti jadra by mali rozhodovať odborníci, nie záujmové skupiny ani sfanatizovaní laici,“ uzavrel.
Príspevok Juraja Rovného (ÚJD) odznel 22. novembra 2011 na 5. ročníku konferencie „Spoločná energetická politika EÚ a energetická bezpečnosť Slovenska“, ktorú tradične organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku – SFPA. Portál „energia“ bol mediálnym partnerom.
(c) energia
K téme
