EÚ: Ceny elektriny porastú minimálne ďalších 20 rokov
Dokument, ktorý analyzuje možnosti naplnenia cieľov ohľadom znižovania emisií skleníkových plynov, okrem iného počíta s veľkým nárastom počtu veterných fariem, čo elektrinu ďalej zdražie. Podľa komisie všetky scenáre ukazujú, že veterné farmy sa do roku 2050 stanú hlavným zdrojom elektriny v EÚ a nahradia ako výrobu elektriny z uhlia tak aj z jadra. Veterné farmy by údajne do tej doby mohli poskytovať až 49 % elektriny v EÚ. Dnes je to zhruba 5 %.
Priemerné ceny elektriny pre domácnosti a podniky vraj podľa všetkých piatich možných scenárov „prudko” narastú “ do roku 2020 až 2030”. Najvyššie budú ceny po roku 2030 v prípade, že obnoviteľné zdroje energie budú tvoriť podstatný podiel na výrobe elektriny.
Priemerné ceny elektriny pre domácnosti v takom prípade vzrastú do roku 2050 o viac než 100 percent. Ak ale budú postavené nové jadrové a konvenčné elektrárne, bude nárast činiť len 43 %. Nárast cien pritom čiastočne ovplyvnia aj nové investície do infraštruktúry.
Správa sa pokúsila predstaviť dôsledky prispôsobenia energetickej politiky, ak má EÚ splniť záväzok znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 80 % do roku 2050 oproti roku 1990.
Dokument z EÚ unikol v čase, kedy Európska únia pripravuje „energetickú mapu” do roku 2050, ktorá má byť zverejnená koncom roka.
Jednotlivé scenáre predstavené v predbežnej správ ukazujú, ako sa budú vyvíjať ceny elektriny a náklady na jej výrobu, ak sa má EÚ stať menej závislou na konvenčných fosílnych palivách ako uhlie a zemný plyn, ktoré momentálne generujú viac než polovicu elektriny v EÚ-27.
V jadrových elektrárňach sa v súčasnosti vyrába 28 % elektriny v EÚ, zatiaľ čo veterné a vodné elektrárne, teda dva hlavné zdroje obnoviteľnej energie, obstarávajú dohromady 18 %.
Z piatich scenárov, ktoré vidí Európska komisia, je najdrahší ten, ktorý zahŕňa ďalšiu výstavbu pobrežných veterných fariem v Severnom mori spolu s výrazným využívaním slnečnej energie a výstavbou veľa malých solárnych a veterných generátorov elektriny.
Najlacnejší je naopak scenár spoliehania sa na čo možno najväčšiu diverzifikáciu energetických zdrojov.
ČTK, energia
K téme
