Zdražie elektrina o tretinu?
Čiastková diskusia so sebou nesie z pohľadu bežného spotrebiteľa tri riziká: neúplnosť, hrubé odhady a v konečnom dôsledku pozabúda na stav pred krízou; o tom, čo bude o desať rokov, sa polemizuje v čase, keď sa hospodárstvo i komoditné burzy iba zotavujú z prepadu. Pozrime sa na tieto tri výhrady bližšie.
Jedna zo šiestich zložiek
Ak sa povie, že elektrina pôjde hore o tretinu, bežný spotrebiteľ môže nadobudnúť pocit, že ak platí dnes mesačnú zálohu 30 eur, o desať rokov by mal platiť 40 eur. Nie je to však nutne tak. Bežní spotrebitelia často nerozumejú tomu, čo platia na faktúrach za elektrinu. Koncová (integrovaná) cena sa skladá v súčasnosti zo šiestich položiek: silová elektrina (42%), prenos a distribúcia (33%), TPS – tarifa za prevádzku systému (10%), straty z distribúcie (7%), systémové služby (6%) a napokon odvod do národného jadrového fondu (2%). Cenový vývoj na burze, o ktorom je reč, sa dotýka len jednej položky – „silovej elektriny“. Zjednodušene by sa teda prognóza tretinového nárastu ceny v priebehu dekády dala dešifrovať tak, že za rovnaké obdobie bude koncová cena, ktorú reálne platí bežná domácnosť na Slovensku, z roka na rok vyššia priemerne o 1,4 percenta.
Vývoj ceny elektrickej energie ako burzovej komodity je zaujímavý pre niekoho, kto sa zvlášť zaujíma o veľkoobchodný nákup a predaj. Už menší význam dáva informácia spotrebiteľovi, ktorý každý mesiac maloobchodne nakúpi od svojho dodávateľa nejaký objem elektriny preto, aby mohol svietiť, variť a napájať chladničku či televízor. A pre toho istého spotrebiteľa nemá informácia absolútne žiadnu orientačnú hodnotu, ak sa k nej nepripojí žiadna prognóza cenového vývoja ostatných položiek koncovej ceny.
Veštenie z gule
Druhou námietkou je, že meditovať dnes o konkrétnej výške cenovej hladiny na burze EEX v horizonte desatich rokov znamená veštiť z kryštálovej gule. Dá sa predpokladať vývoj spotreby elektriny a dá sa vychádzať zo súčasnej podoby energetického mixu. Do týchto predpokladov však vnáša veľkú neistotu budúca cena emisií vyprodukovaných elektrárňami alebo i to, či si bude Nemecko aj po roku 2011 skalopevne stáť za svojím rozhodnutím o zbavení sa jadra do roku 2022. Apropo, pokiaľ ide o nemecké reaktory, rozhodnutie Berlína zatiaľ neprinieslo žiadne pozitívne čísla, ktorými by sa dala merať zvýšená bezpečnosť obyvateľstva pred prípadnou haváriou. Prinieslo však iné čísla: finančné čísla RWE padajú a skupina E.ON takmer s istotou zruší okolo 10 tis. pracovných miest, najmä v Nemecku. Nie je vylúčené, že keď fukušimské reaktory na budúci rok definitívne vychladnú, tieto a ďalšie čísla prinútia spolkovú vládu v Berlíne úprimne a sebakriticky si odpovedať na otázku, či to bol s tým relatívne lacným jadrom naozaj dobrý nápad.
Do tretice
Do tretice a na záver. Odhliadnuc od všetkých špekulácií, možno by bolo lepšie a korektnejšie konštatovať niečo úplne iné: Veľkoobchodná cena elektrickej energie na burze EEX v Lipsku by sa do roku 2020 mohla vrátiť na úroveň, na akej sa nachádzala tesne pred prepuknutím finančnej krízy a hospodárskej recesie, teda na úroveň spred dvoch rokov. Len na ilustráciu a ako podnet pre uvažovanie, pred krízou sa cena za 1 MWh nakrátko šplhala k magickej stovke eur. Pre rok 2011 sa predpokladá priemerná cena niekde do úrovne 60 eur a paradoxne už dnes sa panika vyvoláva pri pomyslení, že o 10 rokov by to mohlo byť niekde nad úrovňou 75 eur. Teda niekde v číslach, aké obchodníci poznali už pred dvoma rokmi.
Text vychádza 15. augusta v tlačenom vydaní denníka SME na SME.sk