SPP sa vo veci zamietnutých cenových návrhov obrátil na súd
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) sa na Krajský súd v Bratislave obrátil vo veci neúspešných cenových konaní pred Radou pre reguláciu. Denník Pravda priniesol informáciu, že spolu sa bude skúmať rozhodovanie v prípade 15 cenových návrhov medzi novembrom 2010 a májom 2011. Zatiaľ ešte nebol vytýčený termín pojednávania. Plynári sa podľa slov hovorcu SPP Ondreja Šebestu k žalobám zatiaľ vyjadrovať nebudú. Vyjadrovať k veci sa zatiaľ nehodlá ani Rada pre reguláciu.
Spoločnosť SPP opakovane poukazuje na nezohľadňovanie oprávnených nákladov pri predaji zemného plynu pre domácnosti. Jedným z takýchto nákladov je i nákupná cena zemného plynu, ktorú SPP odvádza od cenového vzorca, ktorý definuje dlhodobá zmluva medzi ruským dodávateľom Gazprom Export a SPP.
SPP: Regulovaný segment v mínuse
„V polovici roka sme začali podávať cenové návrhy na zvýšenia ceny zemného plynu. Urobili sme tak celkom štyrikrát, ale všetky dopadli neúspešne. Výsledkom bolo, že SPP vykázal v roku 2010 v regulovanom segmente stratu 70 miliónov eur. Následne sme podali cenový návrh na zvýšenie o 13 % pre rok 2011. Regulátor nám schválil len 4,5 %. Znamená to pre nás, že od 1. januára 2011 sme opäť regulovanom segmente v mínusových číslach. [..] Medzičasom kurz eura posilnil, ale zároveň prišla kríza v severnej Afrike a jadrová katastrofa v Japonsku. Dôsledkom týchto udalostí je, že ceny energií stúpajú, predovšetkým ropných produktov. Slabé euro tak vystriedal prudký cenový vývoj pohonných hmôt. Znova sme teda v situácii, že pri aktuálnom cenovom nastavení nedokážeme pokryť naše náklady. Podali sme preto ďalší cenový návrh na zvýšenie ceny plynu, ale regulátor nám opäť celkom nevyhovel,“ komentoval cenové návrhy za ostatných 12 mesiacov v rozhovore pre energia.sk Achim Saul, vtedajší predseda predstavenstva a dnes člen predstavenstva SPP.
Holjenčík: Zlé manažérske rozhodnutia SPP
„My sme povedali, že pokiaľ nám SPP ukáže, že v potrubí je táto molekula modrá a pochádza z jedného zdroja a že tá druhá, dajme tomu zelená, pochádza z Gazprom Exportu, tak to budeme vedieť striktne oddeliť. No v potrubí sa to premieša a vy neviete, či on nakúpi na spotovom trhu plyn za 15 dolárov, alebo od Gazprom Exportu za stanovenú sumu v kontrakte. A my sme jednoducho povedali, že nebudeme za zlé manažérske rozhodnutia SPP nútiť k zodpovednosti obyvateľstvo. SPP musí deklarovať všetky náklady za nakúpený plyn, tie sa zmixujú, a my tieto náklady potom rozdelíme medzi obyvateľstvo a ostatných odberateľov. Myslím, že to je spravodlivé a nedochádza tak k žiadnym krížovým dotáciám. Prečo by mal občan znášať to, že SPP nevedel dohodnúť lepšie podmienky a 100 % kontraktu na dodávkach zemného plynu nakúpil od Gazprom Exportu?,“ vysvetlil v marci 2011 na okraj cenových konaní v rozhovore pre energia.sk Jozef Holjenčík, predseda Rady pre reguláciu.
Saul: Regulátor neuznal všetky objektívne náklady
Pokiaľ ide o výčitku regulátora, že SPP nakupuje zemný plyn prostredníctvom dlhodobého kontraktu v dolároch a že ide v podstate o „zlé manažérske rozhodnutie“, Achim Saul v rovnakom rozhovore poukázal najmä na skutočnosť, že aktuálny dlhodobý kontrakt sa uzatváral v čase hospodárskeho rastu: „Kontrakt s Gazpromom sme uzatvorili koncom roku 2008 v čase hospodárskeho rastu. Rokovania sa začali ešte na prelome rokov 2007 a 2008. V roku 2009 však prišla hospodárska kríza a dopyt po energiách sa znížil. Ceny energonosičov zásadným spôsobom klesli, čo vytvorili priestor na rozvoj spotových trhov, výnimkou nebolo ani Slovensko.“ Súčasne doplnil, že i SPP dnes rokuje s Gazpromom o úprave ceny za dodaný zemný plyn do budúcnosti, pričom takáto úprava by mala viac zohľadňovať rozvoj krátkych trhov so zemným plynom a ich cenovú hladinu.
Pokiaľ ide o eliminovanie dôsledkov zmeny vzájomného kurzu eura a dolára, Saul doplnil, že aj o tomto sa medzi firmou a regulátorom už hovorilo. Problémom však podľa neho je, že aj hedžové operácie majú svoje náklady, ktoré však regulátor odmieta uznávať ako súčasť ceny zemného plynu. Ako tretí vážny nedostatok označil metódu cenového stropu, ktorá neumožňuje zohľadňovať hospodársky výsledok za jeden kalendárny rok do nasledujúceho obdobia.
Text: energia, TASR
Ilustračná foto: SITA
K téme
