energia: Testovali sme CNG auto

Na Slovensku sa alternatívne palivá v doprave presadzujú zatiaľ iba pomaly. Najrozšírenejšou náhradou k benzínu alebo nafte je skvapalnený ropný plyn LPG. Za povšimnutie však rozhodne stojí i stlačený zemný plyn – CNG. Spoločnosť Slovenský plynárenský priemysel (SPP) nám poskytla na dva a pol týždňa osobný automobil, ktorý využíva práve takýto pohon. Poďme si zhrnúť základné pozorovania a závery.

Komfort CNG automobilu

Celkový komfort vodiča spravidla nezávisí od druhu paliva, ktoré motor spaľuje, ale od výrobcu a modelu. Na testovanie nám bolo zapožičané vozidlo Mercedes Benz B 170 NGT BlueEFFICIENCY. Ide  o klasické vozidlo triedy B značky Mercedes Benz, ktoré malo v tomto prípade od výrobcu sériovo namontované tlakové nádoby pre stlačený zemný plyn a motor s objemom dvoch litrov bol optimalizovaný pre spaľovanie ako benzínu, tak i zemného plynu CNG. Táto optimalizácia sa v praxi prejavila tým, že i keď bol motor v benzínovom móde „živší“, pokiaľ by sa vodič vyslovene nesústredil na pozorovanie akcelerácie pri tom-ktorom palive, v bežnej jazde by rozdiel nespoznal. Rozdiely boli iba minimálne, na hranici pozorovateľnosti.

Na prvý pohľad nebolo na aute nič odlišné: batožinový priestor bol vizuálne i objemovo rovnaký s benzínovými a naftovými verziami. CNG nádoby sú uložené vo voľných priestoroch v podvozku automobilu. V prípade testovaného auta bola polovica nádob uložená v priestore, kde sa v obdobnej benzínovej alebo naftovej verzii nachádza rezervné koleso. Ako riešenie výrobca ponúkol v rámci výbavy automobilu sadu na samo-opravu pneumatiky v teréne, čo je dnes už bežnou súčasťou viacerých modelov automobilov strednej triedy. Ďalšiu odlišnosť si vodič všimne pri dopĺňaní paliva: Po otvorení krytu, ktorý chráni veko benzínovej nádrže, sa tu nachádza i ventil určený na plnenie CNG.

Plnenie automobilu stlačeným zemným plynom je veľmi podobné tankovaniu benzínu, či už ide o celkový dojem pri plniacom stojane alebo o čas potrebný na naplnenie. Jediným výrazným rozdielom je iný mechanizmus plniacej hadice. Správne používanie je však vecou jedného krátkeho zaškolenia, po ktorom obsluhu zvládne ktorýkoľvek vodič.

Ekonomické parametre jazdy s CNG

Najpríjemnejším zistením z testovania bola ekonomická úspornosť automobilu. Aj napriek zrušeniu výnimky zo spotrebných daní pre CNG motorové palivo ostáva stlačený zemný plyn vysoko konkurencieschopný. Spotreba auta sa meria v kilogramoch CNG na 100 km jazdy. My sme dosiahli nasledovné čísla:

• najnižšia nameraná spotreba 3,2 kg CNG / 100 km (na trase Starý Smokovec – Žilina),
• spotreba mimo mesta po vedľajších cestách – priemer 4,0 kg CNG / 100 km,
• jazda v meste 4,4 kg CNG / 100 km,
• celková priemerná spotreba 4,7 kg CNG / 100 km,
• spotreba počas jazdy po diaľnici (5-stupňová prevodovka) 5,5 kg CNG / 100 km.

Počas testovanie sme najazdili za 2,5 týždňa celkovo 3.272 km, z toho 3.136 km s palivom CNG a 136 km s benzínom. Priemerná cena CNG sa v danom období pohybovala na úrovni okolo 1,14 eur/kg, priemerná cena benzínu na úrovni okolo 1,46 eur/liter.

Náš kolega využíva v bežnom živote benzínový model Suzuki Swift 1,3 16V, pričom dosahuje dlhodobú priemernú spotrebu na úrovni 6,2 litra na 100 km jazdy. Jednoduchým prepočtom, ak by jazdil v testovanom období na svojom aute a absolvoval by rovnaké trasy a rovnaký nájazd, celkovo by mal o 105 eur vyššie prevádzkové náklady, než sme dosiahli s testovaným vozidlom CNG. Treba však doplniť, že išlo o jazdu v čase, kedy ceny benzínov lámali rekordy.

Doba návratnosti

Celková úspora na pohonných hmotách vo výške 105 eur je zaujímavá. Za predpokladu, že vodič jazdí takto intenzívne, dokáže pri dlhodobých priemerných cenách benzínov dosiahnuť s CNG vozidlom ročnú úsporu 1.500 – 1.700 eur.

Sériové modely automobilov s CNG pohonom sú v nákupných cenách vyššie rádovo o 1.500 – 3.000 eur v porovnaní so štandardnou benzínovou verziou rovnakého auta. Cenový rozdiel samozrejme reflektuje i to, do akej miery je CNG iba doplnkové a do akej miery plnohodnotné palivo. Za predpokladu, že by si vodič kúpil CNG auto s plnohodnotným dojazdom, zvýšená investícia do nákupu by sa mu vrátila v horizonte okolo 2 rokov v prípade ročného nájazdu viac ako 60 tis. km. Pri porovnaní s naftovým motorom by sa investícia do CNG automobilu splácala cca 3 roky. Treba však brať na zreteľ, že tento odhad vychádza z parametrov, ktoré sa dosiahli pri testovanom vozidle. Vo všeobecnosti sa doba návratnosti môže pohybovať od 1 do 4 rokov, v závislosti od konkrétneho modelu automobilu (v porovnaní s cenou benzínovej verzie).

Výhody CNG v porovnaní s LPG

Štartovanie je bezproblémové, dokonca aj v prostredí s nízkymi rannými teplotami – konkrétne sme takéto štartovanie skúšali na začiatku mája v horskej oblasti Vysokých Tatier. Ranná teplota sa pohybovala okolo 5 Celziových stupňov, čo by pre LPG motor znamenalo nutnosť najskôr sa pomocou spaľovania benzínu zahriať a až následne prepnúť počas jazdy do módu spaľovania plynu. S CNG autom jazdíte okamžite na zemný plyn.

Veľkou výhodou CNG v porovnaní s LPG je možnosť parkovania v podzemných garážach. Umožňujú to fyzikálne vlastnosti zemného plynu (je tvorený predovšetkým uhľovodíkom metánom), ktorý je ľahší ako vzduch a v prípade úniku z auta ho ventilačné systémy dokážu z garáže bez problémov odvetrať a nehrozí riziko výbuchu. Len pre vysvetlenie, hustota LPG je vyššia ako hustota vzduchu a preto ak LPG z auta uniká, v podzemnej garáži by sa hromadil v najnižších miestach, čo by znamenalo zvyšovanie koncentrácie horľavého plynu v uzavretých priestoroch.

Slabá stránka: Dojazd a sieť plniacich staníc

Napriek nesporným výhodám má CNG i svoje slabšie stránky. Tou prvou je dojazd automobilu na jedno naplnenie. Väčšina výrobcov áut považuje dnes CNG skôr za alternatívne palivo do mesta, než na dlhé trate. Konkrétne v prípade nami testovaného modelu sa dojazd pohyboval rôzne, od 250 km jazdy po diaľnici, po necelých 350 km jazdy po vedľajších cestách mimo mesta. V kombinovanej prevádzke sme sa mohli spoľahnúť na cca 300 km dojazdu. S takýmito parametrami je „B-čko“ jedným z modelov s priemerným dojazdom na CNG..

Samozrejme, na trhu existuje aj zopár modelov, ktorých prednosťou je dlhší dojazd. Ide napríklad o Volkswagen Passat TSI, ktorému výrobca uvádza v kombinovanej prevádzke dojazd cca 500 km na jedno naplnenie. Vychádzajúc zo skúseností z testovania CNG sa dá predpokladať, že pri úspornej jazde by mohol vodič v tomto aute dosiahnuť dojazd i niekde na úrovni cez 600 km.

Otázka dojazdu je v slovenských podmienkach kľúčová pre hustotu verejných plniacich CNG staníc. Tie prevádzkuje  spoločnosť SPP, na území Slovenska ich má sedem. Z nich päť sa nachádza v rámci západného Slovenska, resp. v západnej časti Stredného Slovenska. Iba dve z nich (Košice, Michalovce) sú k dispozícii vo východnej časti. SPP argumentuje najmä tou skutočnosťou, že CNG sa v slovenských podmienkach využíva prevažne v autobusoch mestskej hromadnej dopravy, pričom projekty plniacich staníc pre firmy a verejnosť by mohli čoraz viac pribúdať v blízkej budúcnosti. Jednu verejnú plniacu stanicu s obsluhou prevádzkuje aj SAD Zvolen.

Netreba sa však obávať: V prípade, že automobil nemá dostatok zemného plynu, automaticky sa prepne do módu, v ktorom motor spaľuje benzín. Dojazd na jedno natankovanie benzínovej nádrže sa v prípade testovaného automobilu prakticky nelíši od dojazdu bežného benzínového modelu. To znamená, že sme mohli počítať s dojazdom na benzín do 600 – 700 km.  Niektoré modely CNG automobilov však majú dojazd s plnou benzínovou nádržou nižší v porovnaní s benzínovou verziou. Netreba však zvlášť pripomínať, že v prípade jazdy na benzín stráca vodič ekonomickú výhodu, pre ktorú si drahšiu CNG verziu auta pravdepodobne zadovážil.

Zhrnutie

Testovanie CNG v osobnej automobilovej doprave nás presvedčilo, že stlačený zemný plyn dokáže byť modernou, plnohodnotnou, ale najmä vysoko ekonomickou alternatívou k benzínu, a pri vysokom ročnom nájazde automobilu i ekonomickou alternatívou k motorovej nafte. Pozitívom je i možnosť vybrať si z ponuky sériovo vyrábaných vozidiel s duálnym pohonom benzín/CNG.

Nedostatkom je najmä veľmi malá hustota verejných plniacich staníc v rámci Slovenska. Ich riedky výskyt bude problémom najmä pre vodičov s CNG automobilmi, ktoré majú kratší dojazd.

CNG auto sa nám po testovaní javí ako vhodné predovšetkým pre vodičov, ktorí dosahujú ročný nájazd minimálne 50 tis. km. Súčasne, vzhľadom na rozloženie plniacich staníc je CNG vhodné najmä pre tých z nich, ktorí jazdia bezprostredne v okolí výskytu staníc, resp. pre tých, ktorí jazdia po hlavných trasách prevažne v západnej časti Slovenska.

Text a foto: (c) energia

K téme