Elektrina: Cenový vývoj v Nemecku sa dotýka i Slovenska

Krátko po nehodových udalostiach v jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime sa zdvihla cena elektrickej energie na európskych trhoch v priemere o necelú pätinu; vyšplhala sa k úrovni 60 eur za megawatthodinu. Tento týždeň rozhodla nemecká spolková vláda o tom, že predsa len všetky jadrové zdroje v krajine vypne už do roku 2022. Rozmyslenie si pôvodného stanoviska Angely Merkelovej o predĺžení životnosti jadrových elektrární o ďalších 12 rokov sa prejavilo v zosilnení hlasov, ktoré varujú pred zbavovaním sa najlacnejšieho zdroja. Podnikatelia, firmy a analytici tvrdia, že Nemecko robí nielen viac emocionálny ako racionálny krok, ale Berlín takýmto konaním vytvára tlak na dlhodobý rast ceny elektrickej energie, ktorý pocítia spotrebitelia aj za nemeckými hranicami.

Zatiaľ stále lacná elektrina

Pri takýchto úvahách a diskusiách netreba zabúdať na základný fakt: Zatiaľ čo dnes vyvoláva paniku nárast ceny na úroveň okolo 60 eur za megawatthodinu, v čase pred vypuknutím hospodárskej krízy sa cena megawatthodiny pohybovala na úrovni okolo 90 eur. Veľkoobchodníci tak dnes nakupujú za ceny, ktoré sú o tretinu nižšie v porovnaní so situáciou spred troch rokov. Zjednodušene povedané, cena megawatthodiny zostáva nateraz „lacná“.

Pokiaľ ide o budúce zvyšovanie ceny elektrickej energie, diskusia sa zakladá na slovíčkach „ak“ a „za predpokladu“. Faktom je, že politici majú oveľa kratšiu životnosť ako jadrové elektrárne a preto nie je vylúčené, že do roku 2022 sa diskusia o úlohe jadra v energetickom mixe Nemecka môže vydať smerom, ktorý je dnes ťažko predstaviteľný.

Slovenská cena sa tvorí v Lipsku

Akokoľvek bude vyzerať nemecký energetický mix v roku 2022, krajín strednej Európy, medzi nimi i Slovenska, sa dotkne. Ak dnes hovorí premiérka o rastúcich cenách energií v dôsledku vývoja na svetových trhoch, budúce vlády budú možno argumentovať energetickou politikou Berlína.

Konkrétny krok nemeckej vlády v energetickej politike nepreváži ani tucet ubezpečení o tom, že sa jadrových elektrární nehodláme vzdať. Princíp cenotvorby totiž leží geograficky inde ako na Slovensku: Veľkoobchodná cena elektrickej energie, za akú sa obchoduje na slovenskom trhu, sa odvádza od cenovej hladiny na Lipskej burze. V praxi to znamená, že bez ohľadu na to, aké sú skutočné náklady výrobcov zo Slovenska na vygenerovanie jednej megawatthodiny elektrickej energie, na trh sa komodita umiestňuje za podmienok, ktoré oscilujú okolo nemeckej burzy. Do hry tiež vstupuje prepojenie slovenského a českého trhu s elektrickou energiou; jednotný československý trh je de facto susedným trhom k Nemecku. Do tretice, nemecké faktory sa „za hranice“ v malej miere prenášajú aj cez metódu flow-based, ktorá sa využíva pri určovaní kapacít pre cezhraničný prenos elektriny. Veľmi zjednodušene, praktickým dôsledkom môže byť napríklad to, že ak na severonemeckom pobreží dodajú veterné elektrárne do siete viac energie, zvýšené náklady spojené s prevádzkou systému sa dotknú aj zahraničných účastníkov trhu, hoci sa táto elektrina zobchoduje v rámci nemeckého trhu.

Prečo by mohla byť elektrina dlhodobo drahšia?

Cena elektrickej energie na Slovensku nezávisí len od podoby energetického mixu na Slovensku, v ktorom sú hojne zastúpené lacné jadrové a vodné zdroje. Kľúčový je i energetický mix Nemecka, kde ak dôjde k nárastu percentuálneho podielu drahších zdrojov, cena komodity pôjde hore. Intenzívnejšie sa tlak na cenu prejaví v prípade, ak bude celková spotreba elektrickej energie rásť, ako sa očakáva.

Premisa o drahšej energii z obnoviteľných zdrojov sa na rozdiel od diskusií na Slovensku v zahraničí všeobecne akceptuje. Je to i tým, že v západnej Európe existuje zelené povedomie spotrebiteľa, ktorý je ochotný priplatiť si za elektrinu v prípade, ak je presvedčený, že ochrana životného prostredia vedie nutne iba bezjadrovou cestou. Pre tieto dôvody sa vláde v Berlíne prijíma rozhodnutie o zbavení sa jadrových elektrární ľahko, čo môže do strednodobej budúcnosti otvoriť dvere zdražovaniu.

Zaplatíme všetci

Celá záležitosť okolo rozhodovania o roli jadra v Nemecku má jednu nespornú výhodu. Na nemeckom trhu sa v praxi otestuje, či je so súčasnými technológiami naozaj reálne pokrývať dopyt po energiách vo veľkej miere z obnoviteľných zdrojov. Až takou dobrou správou však nie je, že svojou čiastkou sa na test poskladajú i spotrebitelia z ďalších štátov v regióne, medzi nimi i  zo Slovenska. Pripomínam však, že „za predpokladu, ak“ sa nemecké jadrové elektrárne zatvoria naozaj do roku 2022.

Text vyšiel 2. júna 2011 v tlačenom vydaní denníka Pravda

K téme