Exminister Fischer varuje EÚ pred ruskou energetickou stratégiou
Bez modernizácie ekonomiky a spoločnosti môže Rusko zabudnúť na ambíciu stať sa svetovou veľmocou 21. storočia. Krajina okrem toho potrebuje partnera, lebo počtom obyvateľov a hospodárskym potenciálom je primalá na to, aby sama mohla hrať dôležitú rolu v novom svetovom poriadku, ktorý sa formuje. „Kam sa má však Rusko obrátiť? Na východnú Áziu? Na juh, smerom na islamský svet? Ani jedna možnosť nie je výhodná. Rusko sa môže obrátiť len na Západ, predovšetkým na Európu,“ uviedol Fischer.
Obe strany tvrdia, že svoje vzťahy chcú zlepšiť; ale treba pochybovať o tom, že pod tým myslia to isté. Lebo za priateľskými slovami možno odhaliť priepastné rozdiely. Bývalý ruský prezident Vladimir Putin pred rokmi vyhlásil, že preňho bol rozpad Sovietskeho zväzu najväčšou katastrofou 20. storočia. A nevyjadril len to, čo si myslel sám, ale vyjadril aj názor väčšiny politickej triedy Ruska. Podstatne väčšia časť Európanov na rozdiel od Putina zaraďuje koniec Sovietskeho zväzu do kategórie „veľkého šťastia“.
Dnešné Rusko by podľa vyhlásení prinajmenšom chcelo zmeniť postsovietsky poriadok v Európe, ktorý vznikol v rokoch 1989/1990, kým Európania a Západ na tomto usporiadaní bezpodmienečne trvajú.
Pokiaľ Moskva tieto základné protiklady nepochopí a pokiaľ z toho nevyvodí správne závery, Rusko bude narážať v Európe na veľkú nedôveru. Tá ale nevylučuje pragmatickú spoluprácu v mnohých oblastiach.
Rusko je dnes ešte silné len ako dodávateľ surovín a energií. Preto neprekvapuje, že Putin pomýšľa využiť túto páku na obnovenie moci Ruska. V stratégii zohrávajú dodávky plynu mimoriadnu úlohu, lebo na rozdiel od ropy má Rusko v jeho dodávkach voči Európe silnú pozíciu. Ešte dôležitejšie je, že jeho bezprostrední susedia ako Ukrajina a Bielorusko, plne závisia od dodávok ruského plynu. A s jeho dopravnými cestami do Európy spájajú exportné nádeje plynárenské krajiny Azerbajdžan a Turkménsko.
Rusko by najradšej zvýšilo svoj podiel na európskom trhu so zemným plynom. To však nedosiahne, keď sa EÚ v januári 2009 prerušením dodávky suroviny nepochybne presvedčila, akú cenu by mohla zaplatiť za zvýšenie svojej závislosti.
„Diverzifikácia dodávateľov plynu“, odvtedy sa opakuje v členských štátoch EÚ. A k tomu patrí v prvom rade otvorenie južného koridoru medzi kaspickým priestorom, Strednou Áziou a severom Iraku pre Európu projektom Nabucco. Potrubie by spojilo ťažobné oblasti s Európou cez Turecko. Tým by sa dosiahlo, že plynárenské krajiny od Kaspického mora by sa výrazne vymanili spod závislosti od Ruska; a to isté sa dá povedať aj o odberateľských krajinách EÚ v juhovýchodnej Európe. Preto nemôže prekvapiť, že sa Moskva pokúša dosiahnuť kolaps projektu Nabucco.
Okrem otvorenia južného koridoru existujú ešte ďalšie dve možnosti, ktorých využitie by oslabilo závislosť Európy od Ruska. Malo by ísť o rozsiahly import skvapalneného plynu. Druhou možnosťou je prechod od dlhodobých zmlúv o dodávkach paliva a od napojenia ceny plynu na cenu ropy k momentálnym trhovým cenám.
Súčasne zostáva primárnym záujmom ruskej plynárenskej politiky nie hospodárska, ale politická stránka. V tomto prípade však nie je prvoradou Európa, ale Ukrajina.
Vybudovaním tranzitných plynovodov Severný prúd cez Baltické more a Južný prúd cez Čierne more nejde len o priame prepojenie Ruska plynovodmi s Európou, ale ide aj o to, aby sa na Ukrajinu, ktorú plynovody obchádzajú, vyvinul silný tlak. To isté platí aj o bývalých sovietskych republikách Azerbajdžan a Turkménsko. Oba štáty chcú dodávať plyn do Európy nezávisle od Moskvy. Ak sa tieto ciele dosiahnu, alebo ak sa vybuduje Nabucco, to by prinieslo koniec projektu Južný prúd, lebo by sa hospodársky nevyplatil.
Vo Washingtone, Bruseli a v Berlíne by mali týmto výzvam rozumieť. Teraz platí, nenechať Ukrajinu osamotenú, Nabuccom otvoriť južný koridor a urýchlene pracovať na spoločnom európskom energetickom trhu. Takáto silná európska politika by dokonca viedla k zlepšeniu vzťahov s Ruskom, lebo by prispela k väčšej prehľadnosti a vypočítateľnosti.
Joschka Fischer teraz radí nemeckej spoločnosti RWE a rakúskej spoločnosti OMV v účasti na projekte Nabucco.
Informoval o tom nemecký denník Die Welt.
Copyright © TASR 2010
K téme
