Medvedev a Janukovyč spomínali v Černobyle
Jadrová energetika potrebuje podľa ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva nové medzinárodne záväzné bezpečnostné pravidlá. Vzťahovali by sa na proces budovania, samotnú prevádzku ako aj kontrolu energetických kapacít. Uviedol to dnes na spomienkovej akcii v Černobyle, presne štvrťstoročie po jadrovej havárii, kde sa zúčastnil na pozvanie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko pozvanie ignoroval.
„Odoslal som dnes vodcom najväčších krajín a našim partnerom zo Spoločenstva nezávislých štátov návrh na zaistenie náležitého rozvoja svetovej jadrovej energetiky, ktorého súčasťou je aj odvrátenie globálnych katastrofických následkov,“ povedal ruský prezident v Černobyle. „Je zjavne potrebné premýšľať o príprave nových medzinárodných konvencií,“ upozornil.
O svojom návrhu na zvýšenie bezpečnosti jadrovej energetiky sa Medvedev po prvýkrát zmienil v polovici marca pri návšteve Číny. Iniciatíva sa má týkať zvýšenia zodpovednosti štátov za včasnú reakciu na prípadné jadrové nehody a havarijné situácie. Zvýšiť sa majú aj požiadavky na bezpečnosť pri stavbe a prevádzke jadrových elektrární.
Podľa predstáv Moskvy majú byť nové, prísnejšie bezpečnostné požiadavky zakotvené v záväzných medzinárodných zmluvách, ktoré budú zahŕňať aj právo kontroly. Tú má vykonávať niektorá z uznávaných medzinárodných organizácií, napr. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).
Azarov: Veríme, že svet nám s Černobyľom pomôže
Na Ukrajine podľa dnešného oznámenia premiéra Mykola Azarova spôsobila černobyľská havária celkové škody vo výške 180 mld. dolárov. Krajina každoročne uvoľňuje na likvidáciu následkov nešťastia 10 % výdavkov štátneho rozpočtu.
„Dúfam, že solidarita národov a štátov, humanizmus dnešnej civilizácie neponechá našu krajinu bez vonkajšej pomoci,“ povedal predseda ukrajinskej vlády. Podľa ukrajinských médií má dnes status obeti černobyľskej havárie, ktorý oprávňuje k poberaniu neveľkej štátnej podpory, približne 2,2 miliónov Ukrajincov.
Janukovyč: V Černobyle platili Ukrajinci svojimi životmi za kľud na planéte
Žiadny štát na svete nie je schopný vyrovnať sa úplne sám s takou katastrofou, akou bola havária jadrovej elektrárne v Černobyle. Vyplynulo to dnes z posolstva ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.
Janukovyč poukázal na nevyhnutnosť vybudovať nad zničeným reaktorom nový ochranný kryt, čo je akcia, ktorá vysoko prekračuje rozpočtové možnosti Ukrajiny. V Kyjeve sa minulý týždeň uskutočnila darcovská konferencia, na ktorej sa vybralo na stavbu nového krytu 550 miliónov eur. Zostáva ale ešte nájsť ďalších 190 miliónov eur, aby bola stavba plne finančne zaistená.
„Po černobyľskej katastrofe si už nikto nemôže byť istý svojou bezpečnosťou, Černobyľ rozdelilo vnímanie času na obdobie pred haváriou a po nej,“ uviedol prezident. „Už štvrť storočia nesieme bolesť vo svojich srdciach. Ukrajina urobila viac než ktorýkoľvek iný štát sveta pre to, aby meno Černobyľu nebolo synonymom strachu a neistoty. Zaplatili sme za kľud planéty životmi a zdravím tisícok našich spoluobčanov,“ uviedol.
Lukašenka sa na spomienkovom podujatí nedočkali
Dnešných spomienkových slávností na mieste explózie sa mal zúčastniť aj bieloruský prezident Lukašenko, na ktorého ale v Černobyle čakali márne. Ukrajinské aj ruské médiá sa zhodujú v názore, že príčinou neúčasti bol incident pri nedávnom summite v Kyjeve. Na schôdzku bol pozvaný šéf Európskej komisie (EK) José Barroso, ktorý ale podmienil svoju účasť tým, že sa nestretne s Lukašenkom. Janukovyč prianiu Barrosa vyhovel na čo sa Lukašenko urazil.
Bieloruský prezident je v Bruseli považovaný za nežiadúcu osobu pre svoj nekompromisný postup voči bieloruskej opozícii. Kritiku Európy vyvolal najmä zákrok polície proti mnohotisícovej protestnej demonštrácii v Minsku vlani v decembri, pri ktorom boli zadržané stovky osôb vrátane piatich prezidentských kandidátov.
Text: energia, ČTK
Foto: SITA/AP Photo/RIA Novosti
K téme
