Nepodľahnime módnemu trendu! Na rozvoj OZE na Slovensku sa musíme pozerať s chladnou hlavou, odkazuje šéf regulačného úradu

V slovenských podmienkach majú obnoviteľné zdroje energií (OZE) jednoznačne obmedzený potenciál rozvoja. Ako ďalej uviedol v rozhovore pre portál SITA Energetika predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozef Holjenčík, najhoršou cestou je budovanie fotovoltických elektrární (FVE) tam, kde sa elektrina nespotrebuje.

„My ako úrad podporujeme rozvoj OZE na Slovensku. Chcem apelovať na ľudí, ale aj na politikov, aby sa na rozvoj OZE u nás pozerali s chladnou hlavou a nie na akúsi módnu záležitosť, na ktorej rozvoj tlačí EÚ. Tam, kde sa OZE oplatia, kde slúžia na vlastnú spotrebu, som jednoznačne za. Ale špekulovať pri budovaní OZE s tým, že budem dostávať nejakú formu doplatku od štátu, tak táto doba sa už skončila. Súhlasím s rozvojom OZE, ale nie na úkor ostatných odberateľov,“ povedal Holjenčík.

Čas výroby elektriny

Čas, počas ktorého dokáže FVE vyrábať elektrinu je podľa neho v podmienkach Slovenska približne 1 100 hodín. Rok má však 8 760 hodín. „Z toho je zrejmé, že výroba elektriny z FVE nestačí pre zásobovanie Slovenska. Podobné je to pri výrobe z vetra, približne 2 200 hodín do roka,“ dodal Holjenčík.

Investície do vlastných zariadení na výrobu energie z OZE ako sú solárne panely alebo tepelné čerpadlá sú stále populárnejšie aj na Slovensku. Tieto investície prinášajú viacero výhod, ale aj nevýhody, ktoré je potrebné pri inštalácii a investícii zvážiť.

Jednou z hlavných výhod je zníženie závislosti od externých dodávateľov elektriny. Vlastné zariadenie na výrobu energie môže zabezpečiť časť alebo dokonca celú spotrebu.

Znižovanie nákladov

„Odberateľom sa tak znižujú náklady na energie, pričom so stúpajúcimi cenami energie môže byť táto úspora značná, najmä ak je k zariadeniu pripojený aj batériový zásobník elektriny. K súčasnej výhodnosti inštalácie solárnych panelov pomáhajú aj štátne dotácie, ich odstránením by sa finančné parametre investície zmenili. Práve atraktívne finančné hľadisko zohráva najdôležitejšiu úlohu pri zvažovaní o inštalácii OZE,“ doplnil Holjenčík

Energia získavaná z OZE má podľa neho aj svoje záporné stránky a nedostatky, ktoré bránia v jej širšom využívaní. „Efektivita zariadení OZE, ako sú solárne panely alebo veterné turbíny, je závislá od poveternostných podmienok, čo vedie k výkyvom produkcie. Solárna alebo veterná energia je preto vnímaná ako nespoľahlivý hlavný zdroj energie,“ upozornil Holjenčík.

Počiatočná investícia

Počiatočná investícia do inštalácie solárnych panelov, veterných turbín alebo tepelných čerpadiel je podľa Holjenčíka bez dotácií stále vysoká. „Zariadenia OZE vyžadujú pravidelnú údržbu a majú obmedzenú životnosť. Napríklad solárne panely majú životnosť približne 25 rokov, po ktorých ich efektivita klesá a na konci životnosti majú životnosti majú účinnosť nižšiu až o 20 %. FVE a OZE je výhodné budovať tam, kde sa elektrina buď spotrebuje napríklad vo výrobných závodoch a podobne. To znamená, že si výrobca elektriny vyrobenú hneď aj sám spotrebuje,“ podotkol Holjenčík.

Podľa šéfa regulačného úradu stále platí, že EÚ je výrazne závislá na fosílnych palivách, aj keď podiel OZE rastie. V roku 2023 predstavovala produkcia veterných a solárnych elektrární v EÚ podiel približne 26,6 % z celkovej produkcie elektriny.

Cieľom EÚ je v rámci prechodu na udržateľnejšiu energetiku dosiahnuť do roku 2030 minimálne 32 % energie vyrobenej z OZE. Produkcia elektriny vyrobenej z OZE je v súčasnosti v Európe ustálená.

Ciele na zvýšenie podielu

S ohľadom na rastúce požiadavky EÚ v oblasti zavádzania OZE, vláda SR stanovila ciele na zvýšenie podielu elektriny vyrobenej z OZE na hrubej konečnej spotrebe SR v súlade s požiadavkami Integrovaného národného energetického a klimatického plánu.

„Čisté technológie (OZE a jadro) globálne vyrobili takmer 40 % elektriny, v EÚ viac než 67 %. Podiel čistých technológií na slovenskej výrobe elektriny bol vzhľadom na vysoký podiel energie z jadra ešte vyšší – takmer 85 %. Vzhľadom na vysoký podiel jadrovej energie má Slovensko relatívne stabilný a nízkoemisný energetický mix,“ uzavrel Holjenčík.

K téme