Rusko klame o svojej ekonomickej sile a sankcie Západu fungujú, vravia ministri financií krajín Únie
Ruský vodca Vladimir Putin a jeho autoritársky režim šíria falošné tvrdenia, že ruská ekonomika je silná a že jej vojnová mašinéria nie je poškodená západnými sankciami. Ako referuje web The Guardian, tvrdí to osem ministrov financií členských štátov Európskej únie.
„V skutočnosti existuje veľa náznakov, že ruská vojnová ekonomika sa zhoršuje. Sankcie a ďalšie opatrenia na oslabenie ruskej ekonomiky sú účinné, ale dá sa urobiť ešte viac. Musíme naďalej zvyšovať tlak na Putinov režim a podporovať Ukrajinu,“ tvrdia ministri.
Tí podotkli, že je mimoriadne dôležité, aby politici, médiá a ekonomické inštitúcie na Západe nebrali informácie prichádzajúce z Kremľa za pravdivé. „Pri bližšom pohľade na signály je jasné, že v ruskej ekonomike nie je všetko také ružové, ako by nás Moskva chcela presvedčiť.“
Napätý pracovný trh
Poukazujú na to, že ruský HDP môže rásť, ale ekonomika sa čoraz viac orientuje na vojnový priemysel, podporovaný veľkými fiškálnymi stimulmi. „Nie je to nekonečný zdroj rastu, ani znak stabilnej ekonomiky,“ tvrdia ministri. Vojnové továrne Kremľa už podľa nich majú maximálnu kapacitu.
Nezamestnanosť klesla natoľko, že sa objavujú správy, že Putin schválil nahradenie väzenia nútenými prácami. Napätý pracovný trh vyvolal tlak na rast miezd, zatiaľ čo slabší rubeľ zvyšuje dovozné ceny a prispieva k čoraz vyššej inflácii, a to aj napriek snahe ruskej centrálnej banky bojovať proti nej vysokými úrokovými sadzbami.
Návraty k sovietskej príručke
Ministri tiež poukazujú na to, že pre mnohých Rusov musí vojnová hospodárska politika Kremľa vyvolať pocit deja vu. Kapitálové kontroly, zákazy vývozu a veľké investície do vojnového priemyslu nie sú novými politikami, ale skôr návratom k sovietskej príručke. To, čo by sa dalo vnímať a mylne považovať za „podporu“ ruského rastu, je v skutočnosti začiatkom resovietizácie ekonomiky a hospodársky krok späť.
„Existuje mnoho charakteristických znakov: ďalekosiahle kontroly trhu, veľké verejné výdavky financované vyvlastňovaním súkromného majetku a preorientovanie ekonomiky na vojnový priemysel, pričom sa úplne ignoruje sociálny a ekonomický blahobyt obyvateľstva. História jasne ukazuje, že nejde o úspešnú dlhodobú stratégiu. Krátkodobé prehriatie ekonomiky, poháňané veľkými investíciami do vojnového priemyslu a veľmi obmedzeným prístupom k technológiám, bude pravdepodobne brániť rastu produktivity a bude mať za následok stagnáciu súkromného sektora, ešte väčšiu infláciu a zvyšujúci sa tlak na ruské domácnosti,“ prognózujú ministri.
Dlhodobé škody
Tí zároveň dodávajú, že na pokrytie budúcich deficitov bude musieť Putin použiť peňažné financovanie, čím viac prispeje k inflácii a ďalej vyčerpá ruské hotovostné rezervy. Ak Putin zostane na tejto ceste, dlhodobé škody na ruskej ekonomike môžu byť značné.
Na rozdiel od príbehu, ktorý by Rusko chcelo povedať, sankcie zamerané na ruskú vojnovú mašinériu sú účinné a nevyhnutné. Sankcie zmenili geografiu ruského zahraničného obchodu a obmedzila jeho prístup k položkám s vysokou prioritou na bojisku. V rokoch 2022 až 2023 sa príjmy z ruského vývozu znížili približne o tretinu na základe informácií od ruskej colnej služby.
„Sankcie sa musia posilniť – najmä v strategicky dôležitých odvetviach, akými sú energetika, financie a technológie; pričom sa musí zlepšiť presadzovanie existujúcich sankcií,“ zakončili ministri financií z Dánska, Estónska, Fínska, Holandska, Litvy, Lotyšska, Poľska a Švédska.
K téme
