Postoj Nemecka k jadru môže zhoršiť vzťahy s Francúzskom
Odchod Nemecka od jadrovej energetiky sa môže negatívne prejaviť vo vzťahoch Berlín – Paríž. „Samozrejme toto rozhodnutie našich nemeckých partnerov chápeme, spôsobí to však na celoeurópskej úrovni celú radu problémov a môže to poškodiť vzťahy s Francúzskom,“ povedal Philippe Marini, člen strany francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho UMP. „Bol to krok podniknutý bez akýchkoľvek konzultácií. Rešpektujeme to, má to však dôsledky pre Francúzsko a malo to byť témou širšej diskusie,“ dodal.
Nemecká vláda v reakcii na haváriu japonskej jadrovej elektrárne Fukušima po silnom zemetrasení a obrovskej prílivovej vlne rozhodla na tri mesiace pozastaviť vlani schválené predĺženie životnosti všetkých jadrových elektrární v krajine a nechať preveriť ich bezpečnosť. Sedem najstarších reaktorov nariadila na tento čas odpojiť zo siete úplne.
Komentátori to označili za snahu získať si priazeň verejnosti, v ktorej jadrová kríza v Japonsku vyvolala protijadrovú psychózu podobnú nálade 80. rokov po výbuchu ukrajinskej jadrovej elektrárne Černobyl. Vláde to však v nedávnych krajinských voľbách rovnako nepomohlo. Južná časť Nemecko je kvôli odstaveniu jadrových elektrární závislá na dovoze energie, hlavne z Francúzska a Českej republiky.
Nemecký krok šokoval Francúzsko, hlavného spojenca Berlína v Európskej únii. Francúzsko je popredným svetovým výrobcom jadrovej energie, ktorá sa tam na celkovej produkcii elektrickej energie podieľa 75 %. Francúzska verejnosť na jadrovú energiu nedá dopustiť, pretože vďaka nej sú tu ceny elektriny pod európskym priemerom.
Predseda finančného výboru Senátu a bývalý minister financií Jean Arthuis po rokovaní s členmi Spolkového snemu povedal, že Nemecko po havárii vo Fukušime stále ešte zotrváva v „stave emócií“. „Myslím, že musíme opustiť obdobie emócií a hovoriť o tom na európskej úrovni. Musíme sa zamerať na bezpečnosť, jadrovú bezpečnosť,“ dodal. Senátori rovnako podotkli, že jednostranný nemecký odchod od jadra je v rozpore so snahou oboch krajín, aby EÚ smerovala k ekonomickej a fiškálnej konvergencii.
Francúzska štátna jadrová skupina Areva by mohla z jadrovej krízy ťažiť, pretože sa vo vývoji novej generácie reaktorov EPR zamerala na vysoké bezpečnostné štandardy. Zároveň by však protijadrové postoje šírené z Nemecka mohli dlhodobejší dopyt po francúzskych jadrových zariadeniach podkopať.
ČTK, energia