Dekarbonizácia si vyžaduje pragmatický prístup, odkazujú slovenskí plynári
Dekarbonizácia si vyžaduje pragmatický prístup a najprv implementáciu riešení, ktoré sú najdostupnejšie a prinesú najväčšie zníženie emisií oxidu uhličitého za čo najmenej peňazí z verejných zdrojov.
Na workshope Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) „Ako efektívne dekarbonizovať bez dopadu na životnú úroveň obyvateľov Slovenska“ to povedal prezident SPNZ a generálny riaditeľ spoločnosti Eustream Rastislav Ňukovič.
Dekarbonizácia by sa mala realizovať bez dogiem a predsudkov, v súlade s princípom „hodnota za peniaze“. V prípade Slovenska to znamená najmä nahradenie uhlia v energetike, teplárenstve a oceliarstve a v sektore individuálneho vykurovania využívanie moderných plynových technológií, dodal na workshope generálny riaditeľ spoločnosti SPP – distribúcia Martin Hollý.
Znižovanie emisií
Téma dekarbonizácie je podľa Ňukoviča aktuálna už dlhší čas a Slovensko v nej nepatrí medzi zaostávajúce krajiny, skôr naopak. „Naša ekonomika je v rámci Európskej únie šiesta najmenej emisná a ďaleko za nami sa nachádzajú krajiny ako Česko, Nemecko alebo Poľsko,“ citoval časopis Slovgas Ňukoviča. Firma Eustream sa hlási podľa neho k záväzkom ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030.
Šéf slovenského prepravcu zemného plynu spomenul na konferencii článok porovnávajúci dekarbonizačné zámery novej poľskej a novej slovenskej vlády. Zatiaľ čo článok vyzdvihuje Poľsko za to, že chce radikálne dekarbonizovať, v prípade Slovenska píše, že je opatrné a nechce podľahnúť zelenej ideológii.
„Na prvý pohľad to vyzerá, ako by sa Slovensko chystalo dekarbonizáciu bojkotovať. Ale keď si to rozmeníme na drobné, úsilie Poľska je vcelku logické. V jeho energetike dominuje emisne mimoriadne náročné využívanie uhlia a vo výrobe elektriny emituje suverénne najviac v celej EÚ,“ dodal podľa Slovgasu Ňukovič.
Dekarbonizačné riešenia
Podľa Martina Holého, by sa malo Slovensko pri dekarbonizácii držať analýzy čísiel. „Neriešme ju s emóciami, pretože nám hrozí, že ak budeme neefektívne vynakladať verejné zdroje a podporovať politiky, ktoré budú uprednostňovať drahšie dekarbonizačné riešenia, môže dekarbonizácia veľmi rýchlo pokles emisií zastaviť,“ povedal podľa Slovgasu šéf SPP – distribúcia. V tejto súvislosti vyzval na realizáciu dekarbonizačných opatrení v súlade s princípom „hodnota za peniaze“.
„Ak je naším cieľom efektívne a rýchle znižovanie emisií, bez dogiem a predsudkov, tak najväčšiu hodnotu za peniaze prináša náhrada uhlia v energetike (tepelné elektrárne Nováky, Vojany a CZT) a v zavedenie elektrických oblúkových pecí v železiarňach v Košiciach. V sektore individuálneho vykurovania podpora výmen starších plynových kotlov za moderné kondenzačné predstavuje jediné rýchlo implementovateľné systémové riešenie vysokých cien energií, s instantnou úsporou nákladov na energie (a emisií) na úrovni 15 %-23 % na domácnosť,“ ozrejmil Hollý, ktorý pripomenul, že v SR je stále približne 400-tisíc starších nekondenzačných plynových kotlov.
Dotačné programy
Súčasné dotačné programy (Obnov dom, Zelená domácnostiam) podľa Hollého paradoxne podporujú najmä bonitné domácnosti, schopné doplatiť nedotovanú časť zvýšených nákladov na zateplenie/modernú prípravu tepla.
Toto však neplatí pre majoritnú časť Slovákov, pre ktorých je inštalácia plynového kondenzačného kotla najdostupnejšie ekologické riešenie, keďže podľa neho vo všetkých prípadoch má výrazne nižšie celkové náklady na vlastníctvo ako tepelné čerpadlo.
Generálny riaditeľ SPP-D vyzdvihol aj dôležitosť podpory implementácie obnoviteľných a nízkouhlíkových plynov, ako sú biometán, vodík z verejných zdrojov. „Takáto podpora má zmysel preto, že využíva synergie s už vybudovanou a modernou infraštruktúrou, plynárenská sieť a systémy centrálneho zásobovania teplom,“ vysvetlil Hollý. Taktiež dekarbonizuje veľmi ťažko dekarbonizovateľné sektory, ako sú hutníctvo, výroba hnojív, systémy CZT, doprava, automobilový priemysel.
K téme
