Výstavba veterných elektrární dostala ďalšiu byrokratickú ranu, zdravotníkom prekáža hluk
Slovensko sa nových veterných elektrární tak skoro zrejme nedočká. Investori, ktorí už niekoľko rokov čakajú na zjednodušenie celého povoľovacieho procesu, dostali totiž ďalšiu byrokratickú ranu. Tentokrát zo strany zdravotníkov.
Úrad pre verejné zdravotníctvo (ÚVZ) totiž vydal nové usmernenie pre posudzovanie hluku a vibrácií pri veterných elektrárňach. V rámci neho musia byť veterné elektrárne s výškou 150 metrov vzdialené od obývaných území minimálne 3 kilometre. Týka sa to prakticky všetkých projektov, ktoré sú vo fáze povoľovania. Za zmiernenie usmernenia chce ešte zabojovať ministerstvo hospodárstva.
limity a rokovania
„Môžem potvrdiť, že tento limit sa týka všetkých projektov, ktoré už po rokoch príprav začali proces posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ povedal pre agentúru SITA Ján Lacko, člen výkonného výboru Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI). Celkovo ide o viac ako 1 100 megawattov inštalovaného výkonu a investície za viac ako 1,4 miliardy eur.
Ministerstvo hospodárstva SR (MH) upozorňuje, že limity vzdialenosti umiestnenia veterných parkov od obytných území uvedené v metodickom usmernení ÚVZ nie sú porovnateľné s okolitými krajinami a predstavujú bariéru pre rozvoj veternej energie.
„Ministerstvo hospodárstva bude rokovať s ÚVZ s cieľom odstrániť uvedenú bariéru rozvoja veternej energie. Odstránenie takýchto bariér je v súlade s Chartou k veternej energii, ku ktorej sme sa pripojili a v ktorej sú elementy v súlade s naším cieľom zvyšovať podiel veternej energie aj prostredníctvom akcelerácie vydávania povolení pre tieto projekty,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministerky hospodárstva Mária Pavlusík.
Vyjadrenie ministerstva životného prostredia
Jedným z investorov, ktorý plánoval postaviť veternú elektráreň, je aj spoločnosť Duslo Šaľa. Pre nové podmienky zo strany zdravotníkov však projekt možno realizovať nebude.
„V projekte zatiaľ nijako nepokračujeme, čakáme stále na vyjadrenie ministerstva životného prostredia k podanej žiadosti na EIA pred zhruba 14 mesiacmi,“ povedal pre agentúru SITA generálny riaditeľ Duslo Petr Bláha, ktorý nerozumie, prečo si Slovensko v porovnaní s okolitými štátmi Európy zhoršilo svoju možnú konkurencieschopnosť a štyri až osemkrát predĺžilo vzdialenosť veterných elektrární od intravilánu obce.
Hranice s obytnými zónami
Takéto prísne plošné kritérium odstupu pritom nemá podľa Lacka žiadna krajina v EÚ. Napríklad aj v susednom Rakúsku sú elektrárne vzdialené od najbližších domov aj 600 metrov, aj pár kilometrov, teda zohľadňujúc reálnu hlučnosť na hranici obývaných území.
„Je to pochopiteľné, keďže každá lokalita je iná, existujú v nej prirodzené hlukové bariéry, takisto použitá technológia sa môže líšiť. Práve preto by sa mala prípadná hlučnosť v obývanom území merať a posudzovať aj na Slovensku individuálne v rámci povoľovania každého projektu,“ konštatoval Lacko.
Úrad pre verejné zdravotníctvo ani po urgencii na otázky k danej téme nereagoval.
K téme
