Dostavba Mochoviec mešká, podľa štátnych analytikov však nejde o nič výnimočné
Dostavba Atómovej elektrárne Mochovce mešká viac ako desať rokov. Podľa pôvodných plánov z roku 2008, mal byť tretí blok spustený do prevádzky v roku 2012 a štvrtý blok o rok neskôr. Termíny sa však pre opodstatnené aj pre neopodstatnené dôvody viackrát posúvali.
Tretí mochovský blok by mal dosiahnuť 100-percentný výkon v jeseni tohto roku. Štvrtý blok by chceli spustiť do prevádzky o dva roky. Podľa analytikov z Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pôsobiaceho na Ministerstve financií SR však nejde v prípade Mochoviec o výnimočný stav. Výstavba jadrových blokov totiž mešká všade vo svete.
Jadrové elektrárne sú podľa štátnych analytikov konzistentne stavané s časovým a finančným sklzom, Mochovce teda nie sú žiadnou výnimkou. „Z 53 reaktorov na celom svete, ktoré boli v roku 2022 vo výstavbe, za pôvodným plánom zaostáva 26, čiže takmer polovica. Niektoré z nich na dokončenie čakajú aj tri desaťročia,“ uviedli analytici na sociálnej sieti, podľa ktorých napríklad v Číne sa s časovým sklzom stavia približne 14 % jadrových elektrární.
Mimoriadne predražovanie
Analytici upozornili, že časté je aj mimoriadne predražovanie výstavby jadrových blokov. Výnimkou nie sú ani dva jadrové bloky v Mochovciach. Na jej začiatku plánovali elektrárne minúť necelé tri miliardy eur, podľa posledných informácií by to malo byť až 6,2 miliardy eur. Príkladom predraženia vo svete je reaktor vo francúzskom Flamanville, ktorý už teraz stojí trikrát viac ako bol pôvodný rozpočet a stále nie je dokončený.
Výstavba jadrových elektrární je podľa analytikov neefektívna aj pre nedostatok skúseností. V súčasnosti je totiž prakticky nemožné nájsť skúsených dodávateľov. „Jedným z dôvodov je takmer úplné ukončenie výstavby jadrových reaktorov v 90. rokoch v západnej Európe aj v USA. Mnohé komponenty preto nespĺňajú prísne technické normy a musia sa niekoľkokrát prerábať,“ dodali analytici.
Časové sklzy pri výstavbe
Časové sklzy pri výstavbe nových jadrových blokov vznikajú podľa našich analytikov aj zlé plánovanie a neistú politickú podporu. Ak sú politické podmienky priaznivé, projekty sa rozbiehajú prirýchlo, aby ich ďalšia vláda nestihla zastaviť.
„Niektoré zdroje naznačujú, že napríklad v prípade britskej elektrárne Hinkley Point C to mohlo znamenať vyjednanie nevýhodnej zmluvy s dodávateľom. Výsledkom sú vysoké garantované ceny elektriny z tejto elektrárne. Zaplatia ich britské domácnosti vo vyšších cenách elektriny, pričom odhady hovoria celkovo o desiatkach miliárd eur,“ doplnili analytici.
Rozhodnutia týkajúce sa výstavby by nemali podľa analytikov z ÚHP podliehať krátkodobým vplyvom či politickej situácii. Čiastočne tomu pomôže dlhodobá národná stratégia, ktorá zaručí dostatok času na plánovanie. „Slovenská stratégia by mala byť kompatibilná s európskou. Pri výstavbe jadrových reaktorov sa totiž budeme musieť spoliehať na iné krajiny a ich skúsenosti,“ konštatovali analytici.
K téme
