Česko: Územné limity pre ťažbu uhlia možno čakajú zmeny
Do roku 2014 podľa Kocourka štát o prelomení limitov neuvažuje. Predstavitelia ťažbou ohrozených miest na severe Čiech to už v minulosti odmietli. Ťažba uhlia za limitmi podľa nich nemôže technicky začať skôr ako v roku 2023.
Cena tepla by podľa pracovnej skupiny mohla v nasledujúcich troch rokoch kvôli nedostatku hnedého uhlia vzrásť o viac než dvojnásobok. Vláda by vraj preto mala vyslať jasný signál k rozvoju a modernizácii zdrojov centrálneho zásobovania teplom, ktoré sú závislé na dlhodobých zmluvách na dodávkach hnedého uhlia.
Cena tepla bude vyššia v dôsledku nedostatku uhlia
Kocourek uviedol, že odhaduje nárast ceny tepla v nasledujúcom roku zhruba o 9 %. Toto zvýšenie by obyčajnú domácnosť stálo asi 2.000 českých korún ročne naviac.
„Je tu problém s dodávkou kvalitného hnedého uhlia,“ povedal predseda pracovnej skupiny pre teplárenstvo Oldřich Vojíř. Podľa odborníkov bude v roku 2013 teplárňam kvôli ťažobným limitom chýbať 5 až 6 miliónov ton uhlia ročne. Ministerstvo životného prostredia ČR ich chce zaobstarať tým, že by spoločnosť Czech Coal zaviazalo k povinným dodávkam suroviny z dolu Vršany do teplární.
„Dodržíme programové vyhlásenie vlády – limity nebudú prelomené do roku 2014,“ povedal Kocourek. Minister chce v záujme zvýšenia právnych istôt občanov žijúcich za územnými ekologickými limitmi vláde navrhnúť čo najrýchlejšie odstránenie vyvlastňovacích paragrafov z horného zákona.
„Potom bude ďalšia ťažba možná jedine v prípade jasnej a dobrovoľnej dohody medzi zostávajúcimi vlastníkmi a ťažobnou spoločnosťou, čo umožní ukončiť platnosť územných ekologických limitov. Štát by nemal prípadné pokračovanie ťažby vynucovať vyvlastnením, ale ani brzdiť územnými limitmi,“ uviedol Kocourek.
Úloha štátu pri ťažbe uhlia musí byť väčšia, myslí si Kocourek
Štát by mal podľa Kocourka tiež z vyťaženého uhlia požadovať platbu renty a mal by mať možnosť určovať účel využitia vyťaženého uhlia. „Štát by mal začať viac uplatňovať svoje práva vlastníka nevyťaženého uhlia a zaistiť preferenciu dodávok hnedého uhlia do domáceho teplárenstva a elektroenergetiky oproti dodávkam do zahraničia. Štát by tiež mal dôslednejšie než doteraz vykonávať svoje právomoci v oblasti ochrany hospodárskej súťaže a cenotvorby,“ dodal Kocourek.
Podľa dodávok uhlia jednotlivým zdrojom by sa mohli stanoviť rôzne výšky platieb ťažobných spoločností štátu. „Štát by z toho mal niečo mať a zároveň by mohol vyjednávať u ťažobných firiem, na čo má byť tá surovina použitá,“ povedal Kocourek.
Litvínovský starosta a poslanec Milan Šťovíček označil minulý týždeň teplárenskú komisiu za zaujatú. Pozostáva podľa neho výhradne zo zástancov ťažby. Prelomenie limitov vraj teplárenskú krízy rovnako nevyrieši. „Samotná ťažba by s ohľadom na správne a súdne lehoty, sťahovanie občanov a demoličné a skrývkové práce nezačala skôr než v roku 2023, teda 8 rokov po údajne hroziacom zdražení,“ uviedli komunálni politici.
Czech Coal sa ako jediná usiluje o prelomenie limitov
Skupina Czech Coal v súčasnosti aktualizuje ponuku na vysporiadanie sa s obyvateľmi mesta Horní Jiřetín, ktoré by bolo ťažbou celkom zničené.
Aby sa Czech Coal dostal k celému ložisku hnedého uhlia okolo Litvínova, bude sa v budúcnosti musieť vysporiadať aj s firmami, ktoré sídlia v priemyselnom areáli v Záluží. Aj ten by sa musel zbúrať. Jednou z firiem, s ktorou by sa ťažiari museli vyrovnať, by bol aj petrochemický gigant Unipetrol. „Len za obdobie 2005-2009 sme preinvestovali zhruba 19 mld. českých korún, z čoho veľká časť bola práve v Záluží. Z týchto dôvodov sú úvahy o ťazbe uhlia v areáli nezmyselné,“ povedal hovorca Unipetrolu Bořek Konečný.
Areál v Záluží pritom môže byť pre spoločnosť kľúčový. Jeden z ťažobných expertov vyhlásil pre agentúru ČTK, že bez jeho zbúrania nebude dávať ťažba za limitmi ekonomicky zmysel. Czech Coal to odmietol ako nepravdivé tvrdenie. Ťažba by vraj k Záluží dospela až okolo roku 2060.
Územné limity pre ťažbu hnedého uhlia v severných Čechách sa prijali v roku 1991. Rozdelili uhoľné ložiská na oblasti, kam ťažiari v budúcnosti môžu a kam nie, predovšetkým kvôli ekologickým dôsledkom a možnému búraniu obcí. Keby limity padli, ťažobná oblasť by sa okrem iného posunula o pár stoviek metrov od Litvínova a zrovnala by sa so zemou obec Horní Jičín. O ich prelomenie usiluje výhradne Czech Coal, zvyšné dve hnedouhoľné spoločnosti s nimi problém nemajú.
Ekologická organizácia Greenpeace ČR tiež kritizovala zloženie pracovnej skupiny pre teplárenstvo. Podľa vedúceho energetickej a klimatickej kampane Greenpeace Jana Rovenského sa niekoľko členov skupiny v minulosti vyjadrilo za prelomenie limitov. Ich hodnotenie problematiky tak podľa neho nebolo objektívne. Za pozitívne naopak považuje rozhodnutie zrušiť paragrafy o vyvlastňovaní majetku obyvateľov žijúcich na územiach za limitmi.
V rokoch 2012 – 2020 skončí platnosť dlhodobých zmlúv na dodávky uhlia pre 37 veľkých teplárenských zdrojov. Už v nasledujúcom roku končia dlhodobé kontrakty 9 veľkým teplárňam. Z hnedého uhlia sa vyrába teplo pre zhruba 1,4 mil. českých domácností.
ČTK, energia
K téme
