Súdny dvor EÚ dal za pravdu belgickým obciam v spore o povolenie na výstavbu veterných elektrární

Vydanie sporného povolenia 30. novembra 2016 podliehalo najmä dodržaniu určitých podmienok stanovených nariadením flámskej vlády, ako aj obežníkom, ktoré sa týkajú výstavby a prevádzky veterných elektrární.

Žalobcovia na podporu žaloby o neplatnosť sporného povolenia poukazovali najmä na porušenie smernice 2001/42 (smernica o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie) z dôvodu, že nariadenie a obežník, na základe ktorých bolo povolenie vydané, neboli predmetom environmentálneho posudzovania.

Autor sporného povolenia, regionálny úradník pre výstavbu z oddelenia územného plánovania pre Flámsko, sa domnieval, že dotknuté nariadenie a obežník takémuto posúdeniu nepodliehajú.

Plány a programy

Vo svojom rozsudku Súdny dvor pripomenul, že smernica 2001/42 sa vzťahuje na plány a programy, ako aj na ich zmeny, ktoré sú vypracované alebo prijaté orgánom členského štátu. Pokiaľ ide o pojem „plány a programy, ktorých prijatie je vyžadované legislatívnymi, regulatívnymi alebo správnymi predpismi“.

Súdny dvor rozhodol, že tento pojem sa vzťahuje na nariadenie a obežník prijaté vládou federálneho samosprávneho celku členského štátu, ktoré obsahujú rôzne ustanovenia týkajúce sa výstavby a prevádzky veterných elektrární.

Životné prostredie

Pokiaľ ide o otázku, či nariadenie a obežník musia podliehať environmentálnemu posudzovaniu podľa smernice 2001/42 z dôvodu, že môžu mať významné účinky na životné prostredie.

Súdny dvor rozhodol, že tieto akty, ktoré obsahujú rôzne ustanovenia týkajúce sa výstavby a prevádzky veterných elektrární, vrátane opatrení týkajúcich sa tienenia, bezpečnosti, ako aj hlukových noriem, patria medzi akty, ktoré majú byť predmetom takéhoto posudzovania.

K téme