Európska únia chce vytvoriť jednotný dátový trh pre zlepšenie životného prostredia aj verejného sektora
Prístup do jednotného trhu budú mať malé aj veľké firmy, výskumníci či verejný sektor. Podľa komisie by to mohlo pomôcť aj k zefektívneniu verejného sektora, zlepšeniu životného prostredia či kvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.
Cieľom predstavenej stratégie je zlepšiť využívanie údajov, čo by malo byť najmä prínosom pre občanov a tiež verejný a súkromný sektor. EK tvrdí, že stratégia umožní rozvoj nových produktov a služieb, povedie k zvýšeniu efektivity využívania zdrojov v prípade súkromného sektora a tiež k zlepšeniu služieb, ktoré poskytuje verejný sektor.
„Môže napríklad pomôcť pri vývoji personalizovanej zdravotnej starostlivosti pre pacientov, zlepšiť mobilitu pri dochádzaní do zamestnania alebo prispieť k tomu, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym svetadielom,“ informuje EK na svojej stránke.
Existujúca smernica o otvorených dátach (GDPR) už sprístupnila množstvo údajov na opakované použitie. Ich výmena medzi podnikmi a verejnou správou môže podľa komisie zásadne zmeniť všeobecnú kvalitu života v EÚ.
Ekológia aj zdravie
EK tvrdí, že prístup k údajom má zásadný význam pre zabezpečenie hospodárskej súťaže a vytvorenie nových podnikateľských príležitostí pre menšie a väčšie firmy, pretože potrebujú spoločné normy a jasné pravidlá požadovaného spôsobu prenosu údajov.
„Bude to priestor, v ktorom všetky produkty a služby založené na údajoch spĺňajú pravidlá a rešpektujú hodnoty EÚ. Zabezpečí sa tak technologická suverenita Európy v globalizovanom svete a uvoľní sa obrovský potenciál nových technológií ako je umelá inteligencia,“ uvádza komisia.
Údaje môžu podľa nej pomôcť pri prekonávaní núdzových situácií, akými sú povodne a prírodné požiare či premeniť mestá na ekologickejšie a umožniť tak ľuďom žiť dlhšie a zdravšie.
Spoločné blaho
Komisia však pripomína, že niektoré verejné inštitúcie zhromaždili vysoko citlivé údaje, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti európskej smernice GDPR, ale za prísnych podmienok by mohli byť použité v záujme „spoločného blaha“.
„Napríklad opakované používanie zdravotnej dokumentácie alebo sociálnych údajov vo verejnej držbe by mohlo pomôcť pri rozvoji personalizovanej medicíny alebo posunúť výskum zameraný na liečbu konkrétnych chorôb,“ vysvetľuje komisia.
Digitálne technológie sú kľúčovým faktorom aj v rámci „Zelenej dohody“, ktorej cieľom je, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym svetadielom.
Energetická efektívnosť
„Môžu napríklad zvýšiť energetickú efektívnosť sledovaním, kedy a kde je potreba elektriny najurgentnejšia. Inteligentné vykurovanie by nám pomohlo ušetriť ekvivalent 6 miliónov ton ropy, pričom poľnohospodári budú môcť vďaka údajom a umelej inteligencii používať menej pesticídov a hnojív,“ dodáva komisia s tým, že aj samotný sektor informačných a komunikačných technológii musí prejsť reformou, ktorá zvýši jeho ekologickú efektivitu.
EÚ chce do konca do roku 2030 vytvoriť jednotný dátový trh. Legislatívny rámec predstaví EK koncom tohto roka. Má vytvoriť spoločné pravidlá zbierania, spracovania a prístupu k dátam.
Podľa stratégie chce EK investovať 6 miliárd eur do dátových centier. Podiel EÚ na dátovom trhu v súčasnosti nezodpovedá veľkosti jej ekonomiky, jej postavenie má vylepšiť vytvorenie jednotného dátového priestoru.
K téme
