Závislosť Európy na dodávkach plynu z Ruska vzrástla
Ruský plynárenský gigant Gazprom tento mesiac uviedol, že v roku 2017 dodal Európe a Turecku rekordný objem plynu, celkovo 193,9 miliardy metrov kubických, čo bolo o 8 % viac ako predchádzajúci rekord v roku 2016.
Tento výsledok nebol len finančným víťazstvom Gazpromu, pre ktorý je export hlavným zdrojom zisku, ale aj politickým, keďže diplomatické vzťahy medzi Ruskom a Európskou úniou (EÚ) sú najhoršie od studenej vojny.
Čísla „ukazujú rastúci dopyt európskych krajín po ruskom plyne, ale aj spoľahlivosť týchto dodávok v požadovanom objeme,“ uviedol šéf Gazpromu Alexej Miller.
Dodávky do Nemecka a Rakúska dosiahli vlani historicky najvyššiu úroveň a vývoz do Francúzska vzrástol o 6,7 % v porovnaní s rokom 2016, podľa údajov Gazpromu.
Brusel si pritom dal za cieľ diverzifikovať svoje energetické zdroje po sérii plynových kríz medzi Moskvou a Kyjevom, ktoré ovplyvnili dodávky do Európy. Ale percentuálny podiel ruského plynu v Európe sa v uplynulých rokoch zvýšil a teraz predstavuje tretinu celkovej spotreby plynu v EÚ.
Tento ciel ešte podporilo napätie medzi Bruselom a Moskvou po začiatku ukrajinskej krízy v roku 2014, ktorá viedla k obavám, že Moskva využíva plyn ako geopolitický nástroj.
Faktom tiež je, že medzitým sa uľahčila diverzifikácia dodávok, vďaka výstavbe nových terminálov na zemný plyn (LNG) v európskych prístavoch. To umožňuje dovoz LNG z Kataru, a dokonca aj z USA.
Zároveň však niekoľko faktorov pracovalo aj na zvýšení spotreby ruského plynu v EÚ. Podľa Valerija Nesterova, analytika pre ropu a plyn ruskej banky Sberbank, dopyt po plyne v EÚ rastie z dôvodu „hospodárskeho oživenia“ v Európe a vďaka cenám plynu, ktoré sú „konkurencieschopnejšie“ ako ceny uhlia.
Ďalšími dôvodmi, ktoré vyvolali zvýšený dopyt, boli chladné zimy, pokles európskej (hlavne holandskej) produkcie plynu a zatvorenie jadrových elektrární, napríklad v Nemecku.
A ak aj je podľa Nesterova možné zníženie ruského vývozu do EÚ v tomto roku, po rekordných vlaňajších výsledkoch sa všeobecný trend nezmení: „Gazprom pravdepodobne udrží svoj podiel na trhu v EÚ“. Silný európsky dopyt umožnil Gazpromu zvýšiť produkciu po slabších predchádzajúcich rokoch pre stratu Ukrajiny, významného zákazníka, ktorý v roku 2015 prestal nakupovať ruský plyn.
Gazprom sa tiež snaží stavať nové plynovody s podporou veľkých európskych spoločnosti, aby si udržal svoje postavenie na európskom trhu. EÚ je však opatrná. Brusel zablokoval tzv. Južný prúd, ruský projekt, ktorým sa mal prepravovať plyn do krajín južnej Európy, a odoláva iným projektom, ako je TurkStream a North Stream 2 cez Baltické more.
„Existuje určitý druh schizofrénie medzi európskou diplomaciou a jej trhom. Ten si totiž vyberá najlacnejší, teda ruský plyn. Európa je príliš závislá na ruskom plyne a nič sa na tom nepodarilo zmeniť, skonštatoval Thierry Bros, výskumník na Oxfordskom inštitúte pre energetické štúdie.
A Rusko sa neuspokojilo len s plynovodmi. Nedávno uskutočnilo významný krok na trhu s LNG spustením terminálu Jamal LNG v Arktíde, financovaného ruským výrobcom plynu Novatek s pomocou francúzskej spoločnosti Total. Projekt Jamal bude zásobovať Európu aj Áziu cez námorné trasy.
Diverzifikáciu dodávok pre EÚ brzdí jednoduchá, ale zásadná prekážka: vyžaduje si dodatočné náklady a otázka je, kto ich zaplatí, dodal Thierry Bros.
Copyright © TASR 2018
K téme
