U. Rusnák: Modernizácia Energetickej charty odzrkadľuje vývojové trendy vo svete
Slovenský diplomat, ktorý pomáhal Turkménsku s prípravou konferencie „Mobilizácia investícií pre udržateľnú budúcnosť energetiky a diverzifikované dopravné trasy“ (28.-29.11.), ako aj s textom takzvanej Ašchabadskej deklarácie, spresnil, že tento dokument si kladie za cieľ ukončiť jednu etapu vo vývoji Energetickej charty a pripraviť sa na zmenu, ktorá nastáva „raz za generáciu“.
„Deklarácia odráža dohodu zmluvných štátov Energetickej charty o začatí modernizačných procesov Zmluvy o Energetickej charte, ktorá bola podpísaná v roku 1994. Odvtedy sa svet zmenil,“ uviedol. Zároveň upozornil, že Zmluva o Energetickej charte je najvyužívanejšou zmluvou o ochrane investícií na svete, čo potvrdzujú aj štatistiky Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD).
Rusnák v Ašchabade novinárom spresnil, že deklarácia má tri hlavné body: modernizáciu organizácie, hodnotenie investičných rizík v oblasti energetiky a rozširovanie IEC, ktorá má v súčasnosti 95 členov a pozorovateľov, čo je polovica krajín OSN. V roku 2017 sa novými pozorovateľmi stali Burkina Fasso, Gambia, Keňa, Mali, Nigéria, Panama a Spojené arabské emiráty.
Rusnák priznal, že zmluva z roku 1994 ponúka málo transparentnosti a mnohé členské krajiny o sporoch s investormi neinformujú ostatných. V súčasnosti podľa jeho slov prebieha okolo 110 sporov pod dohľadom IEC, ale ich reálny počet môže byť oveľa vyšší. Modernizácia zmluvnej základne má napomôcť modernému vnímaniu investičných sporov, keď sa krajiny budú navzájom informovať o sporoch s investormi, aby sa učili od prípadu k prípadu a na základe chýb iných sa vyvarovali sporom, kde sa investori cítia poškodení a žalujú štát, prípadne žiadajú náhradu škôd, čo predstavuje vysoké nároky na financie, ľudské zdroje a čas, kým dôjde k arbitráži.
„Tieto veci by boli jednoduchšie, pokiaľ by boli transparentné a keby sa štáty dohodli na doplnení Zmluvy o modernejšie nástroje, ktoré ešte neboli známe alebo rozšírené v roku 1994,” upozornil.
Delegáti na ašchabadskej konferencii toto modernizačné úsilie potvrdili a Sekretariát Energetickej charty spolu s krajinami, ktoré po Turkménoch preberú ročné predsedníctvo tejto organizácie (Rumunsko a Albánsko), má dva roky na diskusie a prípravu potrebných zmien.
Rusnákov tím má s členskou základňou prediskutovať, ktoré parametre zmluvy možno upraviť a vylepšiť a ktorých oblastí sa bude modernizácia týkať. Členom nejde len o investície, veľkú váhu kladú aj na energetickú účinnosť, obnoviteľné zdroje a na prepravu energetických surovín, kde sa vyžaduje prehlbovanie regionálnej a medzinárodnej spolupráce pri budovaní plynovodov a zaistení ich bezpečnosti. Zmluva o Energetickej charte je v súčasnosti jediná mnohostranná medzinárodná dohoda, ktorá upravuje tranzitné podmienky.
Turkménsko od roku 2013 pripravilo niekoľko rezolúcií OSN na presadenie silnejšieho právneho rámca, ktorý by dával väčšie garancie nielen producentom a spotrebiteľským krajinám, ale aj tým tranzitným, a to znamená presnejšiu úpravu podmienok za ktorých môžu alebo nemôžu prerušiť tranzit.
Zmeny sú podľa Rusnáka potrebné aj preto, lebo ak sú zmluvne podchytené dodávky energie (ropa, plyn, jadrové palivo), investície do energetickej efektívnosti nemajú jasného nositeľa. Technológie sa prudko vyvíjajú a podľa očakávania Medzinárodnej energetickej agentúry sa v najbližších 30 rokoch zdesaťnásobia investície do riadenia spotreby, do projektov ako sú inteligentné mestá, čo v súčasnosti Energetická charta nepokrýva.
Ide o veľké výzvy, priznal Rusnák, ktoré chce IEC premeniť na príležitosti. Istý model pritom členovia organizácie vidia aj v EÚ.
„Snažíme sa o synergiu s EÚ. Únia je spolu s Japonskom a Švajčiarskom spomedzi členov Energetickej charty najďalej čo sa týka pripravovanej legislatívy a stanovovania nových podmienok. Slúžia ako mierka pre iné štáty, ktoré sa snažia od nich načerpať tie najlepšie skúsenosti,“ opísal situáciu.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam a videozáznam.
Copyright © TASR 2017
K téme
