Šefčovičov plán čistej mobility EÚ čerpá inšpiráciu z Kalifornie
Brusel hľadá legislatívny rámec ako podporiť autá s alternatívnymi pohonmi. Podpredseda EK Maroš Šefčovič zodpovedný za energetickú úniu na stretnutí s novinármi prezradil, čo má byť lajtmotívom pripravovaných opatrení. „Naším cieľom musí byť, aby sa najlepšie a najčistejšie autá vyrábali v Európe. Aby sme dokázali pre tieto autá postaviť najkvalitnejšiu infraštruktúru na svete z pohľadu dopĺňania alternatívnych palív,“ poznamenal s tým, že trendom do budúcnosti sú aj autonómne autá. „Tento segment sa bude posilňovať.“
Hlavným cieľom je postupne obmedziť vozidlá s vysokými emisiami. Komisia to chce podľa Šefčoviča dosiahnuť tak, že každá automobilka bude povinná znížiť celkové emisie oxidu uhličitého (CO2) pre všetky autá, ktoré vyjdú z jej výrobných liniek medzi rokmi 2021 až 2030. Aká hranica má byť súčasťou návrhu ale Šefčovič nešpecifikoval. Podľa našich informácií sa uvažuje o čísle 30 %. Balíček sa však nemá týkať len osobných áut. V ďalšej fáze na budúci rok sa majú predstaviť nové CO2 štandardy aj pre autobusy a nákladné autá.
Emisné požiadavky, ciele a kredity
V prípadne, že sa automobilky zamerajú na produkciu vozidiel s alternatívnym pohonom, pripravované ciele dokážu splniť ľahšie. K orientácii na nízkoemisné autá by ich mal motivovať tzv. kreditný systém, ktorý čerpá inšpiráciu z Kalifornie. Automobilky vyrábajúce elektroautá budú získavať kredity. O niečo nižším počtom kreditov sa majú zohľadňovať hybridy, ktorých definícia sa spresní. „Motivácia bude spočívať v tom, že čím viac budete mať týchto čistých a hybridných áut vo flotile, o to jednoduchšie sa vám bude plniť celkový cieľ,“
Súčasťou balíčka budú podľa Šefčoviča opatrenia, ktoré majú autopriemyslu pomôcť zvýšiť akceptovateľnosť bezemisných áut na trhu a rozptýliť obavy zákazníkov. Slovenský eurokomisár dúfa, že počet vozidiel na elektrický pohon sa aj vďaka tomu zvýši a ich nákupná cena klesne. „Na autosalóne vo Frankfurte mi viacero automobiliek povedalo, že ich cieľom je predávať tieto elektrické modely za cenu, akú majú modely so spaľovacími modelmi,“ doplnil.
Balíček sa zameriava aj na nabíjací infraštruktúru. Šefčovič pripomenul, že dnes je v EÚ asi 200.000 nabíjacích staníc, ale pre zabezpečenie základného komfortu by ich bolo potrebné mať štyrikrát toľko, čo chce EK dosiahnuť do roku 2020. „Prídeme s návrhom, ako urýchliť túto infraštruktúru,“ načrtol. Za kľúčové v tomto procese označil spoluprácu s vládami. „Vidím úlohu pre nás mať štandardizovanú infraštruktúru s porovnateľnými nabíjacími stanicami, aby ľudia naozaj mohli cestovať tak voľne ako cestujú s bežnými autami.“ Na dobudovanie nabíjacej siete by sa mohli využiť financie z Connecting Europe Facility. Rokovania podľa neho prebiehajú aj s Európskou investičnou bankou.
Batérie ako strategická nevyhnutnosť
Európa si podľa neho nemôže dovoliť zaostávať vo vývoji akumulátorov do elektrických áut. Batérie považuje Šefčovič za najslabší prvok EÚ v oblasti elektromobility. „Pred 2 týždňami som zvolal do Bruselu summit k batériám, kde sme sa zhodli s priemyslom, že ide o absolútnu strategickú nevyhnutnosť.“ EK preto nedávno vyčlenila 200 miliónov eur na inovatívne projekty v oblasti vývoja batérií. „Som presvedčený, že v Európe vieme poskytnúť lepšiu kvalitu.“
Pripravovaný balík návrhov v oblasti dopravy (tzv. Mobility package) predstaví Európska komisia 8. novembra 2017.
© energia.sk
Ilustračný záber:TASR/AP/Virginia Mayo