Plynovod Eastring nevylučuje ani Maďarsko
Snímka z podpisu memoranda. Zľava: Péter Szijjártó a Peter Žiga. Foto: TASR/Kapusta
Zástupcovia vládnych kabinetov Slovenska a Maďarska v pondelok podpísali v Košiciach memorandum o porozumení pre plynovod Eastring. Signatárom bol minister hospodárstva SR Peter Žiga, maďarskú stranu zastupoval šéf rezortu diplomacie Péter Szijjártó. Prítomný bol aj premiér Robert Fico a generálny riaditeľ slovenského prepravcu Eustream Rastislav Ňukovič. Narysované potrubie, ktoré má obojsmerne prepojiť Slovensko a juhovýchodnú Európu, má od svojho vzniku silnú podporu domácej diplomacie.
Minister Žiga vníma memorandum ako vyjadrenie politickej podpory projektu. Bezpečnosť dodávok základných energetických surovín ako zemný plyn je podľa neho pre obidve krajiny dôležitá. „Práve preto aj diverzifikácia ciest a zdrojov, ktoré Slovensko aj Maďarsko potrebujú, sú postavené na tom, aby si vytvárali ďalšie možné trasy, ako sú len trasy, ktoré prechádzajú z Ruskej federácie cez Ukrajinu napríklad na Slovensko alebo do Maďarska,” uviedol šéf rezortu.
Partnerstvo so SR je podľa slov maďarského ministra základom pre energetickú bezpečnosť v strednej Európe. „Máme asi sedem miliárd kubických metrov kapacitu na uskladňovanie plynu. Máme veľmi dobre vybudované potrubie. To všetko nám umožňuje, aby sme plyn, ktorý nám prichádza z juhu, mohli distribuovať ďalej na západ, sever, akýmkoľvek smerom,” dodal Szijjártó.
Slovensko-maďarský plynovod je v prevádzke od roku 2015. Hoci sa komerčne doteraz využíval iba sporadicky, jeho existencia prispela k cenovej konvergencii komodity na burze v Maďarsku. Na konferencii združenia Eurogas v Bratislave to potvrdil člen vedenia Eustream Mirek Topolánek. Rovnaký záver konštatovala aj minuloročná analýza maďarského inštitútu REKK. V kontexte možného trasovania Eastringu napokon nie je vylúčené, že prepojenie, ktoré spája Veľké Zlievce s maďarskou obcou Vecsés, bude pevnou súčasťou projektu.
Politika vs. realita
Pre firmu Eustream je Eastring kľúčovým rozvojovým projektom do budúcnosti. Hrozba úpadku tranzitu cez Ukrajinu zintenzívnila jeho ťaženie na poli lobingu. SR už podobné memorandum podpísalo vlani na vládnej úrovni s Bulharskom. Nasledoval prísľub spolupráce aj medzi prevádzkovateľmi sietí – Eustreamom a Bulgartransgazom. Hoci sa avizoval podobný krok aj s Rumunskom, nestalo sa tak. Juhovýchod Európy je totiž momentálne preplnený projektmi.
V súvislosti s Eastringom sa spomína predovšetkým plynovod BRUA, ktorý preferuje rumunský prevádzkovateľ Transgaz. Podobne ako Eastring, aj ten bol zaradená do projektov spoločného výzamu. Potrubie BRUA by malo zásobovať kaspickým plynom Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Rakúsko. Hoci Eustream opakovane zdôrazňuje, že zameranie tohto projektu je odlišné a preto ho nevníma ako ako konkurenciu, minimálne dve jeho trasy v Maďarsku a Rumunsku sa prelínajú s plynovodom Eastring. Bude preto zaujímavé sledovať hľadanie kompromisov s rumunským Transgazom, ako aj maďarským prevádzkovateľom Magyar Gáz Tranzit.
V prípade Eastringu môže konečné investičné rozhodnutie ovplyvniť štúdia uskutočniteľnosti, ktorú vypracuje poradenská spoločnosť Euroil z Maďarska. Na zákazku v hodnote 620.000 eur bez DPH prispel aj Brusel z podporného Nástroja na prepájanie Európy (CEF Energy). Podľa zadania slovenského prepravcu sa bude detailne analyzovať trojica možností trasovania.
V závislosti od výberu konečnej trasy toho by sa dĺžka plynovodu mohla pohybovať d 846 do 1029 kilometrov. V prvej fáze projektu by mal plyn tiecť v smere na Balkán. V druhej fáze p sa má spustiť obojsmerný tok. Na Slovensku by sa reverzom mohol dostať plyn z Kaspickej oblasti, Východného Stredomoria alebo z Blízkeho východu. V záverečnej fáze by sa mohla technická kapacita plynovodu zdvojnásobiť z 20 miliárd metrov kubických na konečných 40 miliárd m3.
Pokiaľ ide o termíny, za predpokladu prijatia konečného investičného rozhodnutia by sa malo začať s povoľovacími procesmi v roku 2020. Dokončenie prvej fázy sa podľa plánu očakáva v roku 2021, spustenie druhej fázy by malo nasledovať o tri roky neskôr.
© energia.sk, TASR
K téme
