Rozšírenie ťažby uhlia má vážne dopady. Opäť je v procese EIA

Plánovaná ťažba hnedého uhlia v novom 12. ťažobnom poli dobývacieho priestoru Nováky dostala koncom minulého roka zelenú od ministerstva životného prostredia. Po námietkach zo strany viacerých účastníkov bolo ale toto súhlasné stanovisko začiatkom septembra zrušené a projekt sa opäť vrátil do procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA). Osobitná komisia MŽP vo svojom rozhodnutí poukázala na viaceré procesné nedostatky, chýbajúce údaje a odmietla hlavný argument odôvodňujúci plánovaný projekt.

Verejnosť sa k plánovanej ťažbe môže vyjadriť nasledujúce tri týždne. Následne MŽP vec opätovne prejedná a vydá nové rozhodnutie.

Nový ťažobný úsek

Spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) chce v takzvanom 12. poli ťažiť v období rokov 2023 až 2034. Vo svojom zámere vypracovala tri varianty ťažby z pohľadu bilancie zásob. Prvý variant by mal umožniť vyťažiť až 9,4 milióna ton uhlia. Pri druhom, ktorý bol v zrušenom rozhodnutí MŽP odsúhlasený, sa hovorí o vyťažiteľnosti na úrovni až do 7,38 mil. ton uhlia. Realizácia tretieho variantu by priniesla len necelých 5,8 mil. ton uhlia.

Náklady spojené s uvoľnením povrchu 12. ťažobného poľa boli odhadnuté na 27,8 – 30,2 miliónov eur. Ich výška sa má podľa HBP odvíjať najmä od toho, ako sa uskutoční posun koryta rieky Nitra, a ako sa zaistí dopravného napojenie na cintorín v už neexistujúcej obci Laskár pri Novákoch. Tá bola vyľudnená práve v dôsledku dopadov doterajšej ťažby uhlia v tejto lokalite.

Baníci vs. kúpeľníci a iní

Začiatkom tohto roka podali viaceré subjekty rozklad voči súhlasu MŽP s rozšírením ťažby uhlia do nového úseku. Najhlasnejším kritikom sú dlhodobo Kúpele Bojnice. Zdôrazňujú to, že predpokladaný 12. ťažobný úsek sa nachádza v druhom ochrannom pásme liečivých termálnych zdrojov. Podľa zákona o prírodných liečivých vodách je v tomto pásme zakázané vykonávať všetky činnosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť vlastnosti liečivej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú bezchybnosť či výdatnosť prírodného zdroja.

Na túto skutočnosť vo svojom zrušovacom rozhodnutí poukázal aj odvolací orgán – osobitná komisia ministerstva životného prostredia. Zásadné procesné chyby komisia našla hlavne v tom, že MŽP neoznačilo kúpele za priameho účastníka zisťovacieho a povoľovacieho konania. Vo svojom rozhodnutí uvádza, že MŽP „ľahkovážne zanedbalo dôležitú otázku ohrozenia kúpeľnej zdravotnej starostlivosti“ a v celom procese kúpele „ignorovalo“.  

Nesúhlas s ťažbou okrem kúpeľov Bojnice vyjadrilo aj miestne spoločenstvo vlastníkov lesa a pasienkov, ktoré namietalo poškodením ním obhospodarovaných pozemkov nad dobývacím priestorom. Výhrady mali aj Letecké opravovne Trenčín či Vojenské lesy a majetky SR, ktoré mali byť podľa odvolacieho konania tiež priamymi účastníkmi konania, nakoľko aj ich práva sú projektom negatívne dotknuté.

Hospodárnosť súvisiacich investícií

Osobitná komisia MŽP ale poukázala aj na ďalšie nezrovnalosti v procese posudzovania a nedostatky v predložených materiáloch. Rozšírenie podpovrchovej ťažby zasiahne do viacerých líniových stavieb, ktoré sú ňou ohrozené.

Posunúť bude treba železničnú trať v úseku Nováky – Koš, metalický kábel ŽSR, telekomunikačné optické káble, plynovodné potrubie i elektrické vedenia. Podľa odvolacieho orgánu sa MŽP vlani vôbec nezaoberalo hospodárnosťou uvedených investícií, hoci ich rozsah spolu s posunom koryta rieky Nitra by mal byť aspoň odhadovo vyčíslený.

Pokiaľ ide o investície v oblasti energetiky, vysokotlakové potrubie slúžiace na distribúciu plynu s dĺžkou necelých 2,8 km by sa malo preložiť na poľnohospodársku pôdu a kedysi zastavané pozemky v časti Laskár a ísť súbežne s novou železničnou traťou.

Demontovať a presúvať bude treba aj vedenia Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy (SEPS) a SSE-Distribúcie.

Distribučné vedenie, ktoré smeruje do areálu podniku VOP Nováky, sa má preložiť v úseku približne 465 metrov. Trasa vedenia SEPS na napäťovej úrovni 220 kV medzi stanicami Bystričany a Sučany sa má podľa predloženého zámeru úplne zdemontovať a základy stožiarov zbúrať. Problémom ale je, že okrem rieky, železničnej trate a ciest má nové prenosové vedenie prechádzať aj ochranným pásmom letiska v Prievidzi. S týmto riešením nebol vlani úplne stotožnený napríklad Dopravný úrad. Aj preto sa mali preveriť aj možnosti uloženia daného vedenia do výkopu, teda pod povrch. Celková dĺžka preložky vedenia SEPS má byť asi 3,4 km.

V súvislosti s plánovaným posunom vedenia SEPS je treba dodať, že prevádzkovateľ prenosovej sústavy predpokladá úplné ukončenie prevádzky 220 kV približne v roku 2025. Ako posledné by sa mali odstaviť vedenia a transformátory v elektrickej stanici Sučany.

Prečo treba ťažiť ďalej?

Hornonitrianske bane projekt rozšírenia ťažby odôvodňujú dvoma argumentmi.

Prvým je program vytvárania nových pracovných miest v regióne Hornej Nitra, pričom firma zdôrazňuje potrebu zaistiť garanciu stability pre asi 4000 svojich súčasných zamestnancov.

Na „irelevantnosť“ tohto dôvodu ale upozornila osobitná komisia MŽP. „Argument udržania zamestnanosti je v kontexte vyššie uvádzaných skutočností týkajúcich sa posudzovania vplyvu projektu na životné prostredie regiónu Hornej Nitry irelevantný a vzhľadom na negatívne vplyvy projektu na životné prostredie dotknutého regiónu, ako aj finančnú náročnosť pri jeho časovej ohraničenosti, absolútne neprijateľný,“ uviedla vo svojom rozhodnutí.

Druhým dôvodom ťažby je podľa HBP optimalizácia výroby elektriny z hnedého uhlia v elektrárni Nováky do roku 2030 v súlade s rozhodnutím ministerstva hospodárstva.

Ťažbu a spaľovanie domáceho uhlia už dnes každoročne dotujú všetci odberatelia elektriny sumou približne 95 miliónov eur ročne prostredníctvom svojich účtov za elektrinu. Projekt ďalšej ťažby by mohol cenu energií ešte zvýšiť. Ako potvrdila osobitná komisia MŽP, samotný regulačný úrad (ÚRSO) zaslal 17. januára tohto roka na ministerstvo list, v ktorom upozornil, že „realizácia navrhovanej činnosti môže mať dopad na koncovú cenu elektriny aj plynu“.

© energia.sk

K téme