Eurostat zmiernil pravidlá vykazovania, motivácia k zatepľovaniu verejných budov stúpla
Tento týždeň vydal Eurostat štatistické usmernenie, podľa ktorého súkromné investície do renovácie a energetickej efektívnosti verejných budov už viac nebudú negatívne ovplyvňovať deficit ani dlh verejného sektora. Dosiaľ sa totiž záväzky z takzvaných EPC (Energy Performance Contracting) projektov, prostredníctvom ktorých firmy poskytujú garantované energetické služby, vo verejnom sektore považovali za súčasť verejného dlhu.
Investície súkromných firiem, napríklad do výmeny kotlov či okien, zateplenia budov, inštalácie inteligentného riadenia energetickej spotreby a pod. z pohľadu štatistického vykazovania navyšovali deficit a dlh verejného sektora. A to aj napriek tomu, že dané opatrenia boli financované zo zdrojov súkromných firiem, ktoré následne garantovali zníženie výdavkov verejných budov na energetickú spotrebu.
Súkromné firmy pri EPC svoj príjem získavajú z výdavkov na energie, ktoré majitelia a prevádzkvoatelia budov ušetria vďaka renovácii. Platí pritom, že pokiaľ sa úspory nedosiahnu v garantovanej výške, náklady idú na vrub firmy a nie prevádzkovateľa budovy.
Bariéra pre vzorové správanie
Práve štátny sektor by mal byť vzorom pre občanov i firmy pri zavádzaní opatrení na zníženie energetickej náročnosti budov. V rámci smernice o energetickej efektívnosti z roku 2012 sa členské štáty zaviazali, že každoročne obnovia 3 % z celkovej podlahovej plochy budov v správe ústredných orgánov štátnej správy, na úroveň minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov.
Kvôli doterajšiemu nastaveniu pravidiel vykazovania ale verejný sektor, vrátane samospráv, nebol motivovaný, aby investície do renovácie a energetickej efektívnosti svojich budov realizoval prostredníctvom EPC projektov, a namiesto toho sa museli hľadať peniaze na ich pokrytie priamo v štátnom rozpočte.
Rezort financií si od zmeny štatistického vykazovania sľubuje nárast investícií, ktoré budú pozitívne vplývať na obnovu verejnej infraštruktúry, energetickú samostatnosť Slovenska, ochranu životného prostredia a tvorbu pracovných miest.
„Božie mlyny melú pomaly ale isto. V prípade Európskej únie to platí dvojnásobne. Aj keď presviedčanie našich partnerov v Bruseli nás stálo množstvo práce a úsilia, som mimoriadne rád, že výsledok je pozitívny“, uviedol minister financií Peter Kažimír.
„Vysoko oceňujeme angažovanosť slovenského ministerstva financií pri riešení otázky použitia EPC služieb na zlepšovanie energetickej efektívnosti v oblasti verejného sektora. Veríme, že nové usmernenie umožní efektívnejšie využiť napríklad súčasné eurofondy“, konštatoval predseda Správnej rady Budovy pre budúcnosť Peter Robl.
© energia.sk
K téme
