CHRONÓLOGIA: Spor o prevádzku Vodnej elektrárne Gabčíkovo
TASR prináša výberovú chronológiu privatizácie Slovenských elektrární a prevádzky VEG:
26. júna 2002 – Vláda SR schválila spôsob privatizácie Slovenských elektrární bez začlenenia majetku Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Kabinet tak akceptoval materiál, ktorý predložil vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Harach.
8. apríla 2004 – Do privatizácie 66-% podielu v SE vstúpil taliansky energetický koncern Enel. Spolu s novým uchádzačom tak hĺbkový audit elektrární vykonávalo päť firiem.
10. septembra 2004 – Komisia pre privatizáciu SE po posúdení ponúk na kúpu 66 % akcií podniku odporučila za preferovaného investora taliansky Enel. Firma za elektrárne ponúkla spomedzi troch záujemcov najvyššiu cenu na úrovni 840 miliónov eur a dostala pri posudzovaní aj najvyššie konečné hodnotenie. V prípade neúspechu rokovaní s Enelom komisia ďalej odporučila za prvého rezervného investora český ČEZ, druhým rezervným investorom bol ruský RAO UES.
6. októbra 2004 – Vláda akceptovala odporúčanie vtedajšieho ministra hospodárstva Pavla Ruska a dala súhlas na začatie rokovaní o privatizácii SE s talianskou spoločnosťou Enel.
8. decembra 2004 – Vláda schválila konečnú podobu transakčných dokumentov o privatizácii SE a rozhodla o predaji 66-% balíka akcií talianskemu Enelu za 840 miliónov eur.
17. februára 2005 – V Bratislave oficiálne podpísali transakčné dokumenty, na ktorých základe talianska spoločnosť Enel získala 66 % akcií SE. Dokumenty podpísal za SR minister hospodárstva Pavol Rusko a za Enel generálny riaditeľ firmy Paolo Scaroni.
Marec 2006 – Štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV) a Slovenské elektrárne podpísali zmluvu o prevádzke VEG, ktorou prišlo k prevodu vodnej elektrárne na SE. Zmluva podpísaná na 30 rokov umožnila SE získať každý rok 35 % z príjmov z výroby a predaja elektrickej energie vyrobenej v Gabčíkove. Ostatné príjmy z tejto elektriny mali naďalej plynúť do Vodohospodárskej výstavby.
27. apríla 2006 – Enel definitívne prevzal kontrolu nad 66-% balíkom akcií Slovenských elektrární.
9. marca 2007 – Na podnet Generálnej prokuratúry SR podal Úrad pre verejného obstarávania (ÚVO) žalobu v súvislosti so zmluvou o prevádzke VEG. GR zistila, že pri uzatváraní zmluvy boli porušené niektoré ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. ÚVO požiadal o určenie neplatnosti tejto zmluvy, pretože pri jej uzatváraní sa malo postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní.
23. mája 2008 – Na okresnom súde Bratislava 2 podala Vodohospodárska výstavba žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o prevádzke VEG. Vodohospodárska výstavba argumentovala právnymi analýzami, podľa ktorých bola táto zmluvy v rozpore s medzinárodnou zmluvou medzi Československom a Maďarskom o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros z roku 1977.
4. decembra 2014 – Vláda Slovenským elektrárňam vypovedala zmluvu o prevádzkovaní VEG.
16. decembra 2014 – Vodohospodárska výstavba podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v pozícii štatutárneho orgánu spoločnosti Slovenské elektrárne. Dôvodom tohto kroku bola zmluva o prevádzke VEG.
9. marca 2015 – Vláda prebrala kontrolu nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo. Informoval o tom premiér Robert Fico (Smer-SD). Štát právoplatne vyhral na Krajskom súde v Bratislave spor so spoločnosťou Slovenské elektrárne o neplatnosť nájomnej zmluvy k VEG.
28. apríla 2015 – Rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave o neplatnosti nájomnej zmluvy nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
11. januára 2017 – Ústavný súd (ÚS) SR potvrdil rozhodnutie, podľa ktorého je zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo neplatná. Súd odmietol sťažnosť Slovenských elektrární voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu (NS) SR, ktorý v minulosti odmietol dovolanie v prípade Gabčíkovo.
30. júna 2017 – Zmluva o prevádzke VEG je od počiatku neplatná a Slovenské elektrárne nemajú nárok na žiadne finančné odškodnenie. Je to výsledok arbitrážneho konania pred Medzinárodným rozhodcovským centrom hospodárskej komory Rakúska vo Viedni medzi SE na jednej strane a MH Manažmentom – nástupcom Fondu národného majetku (FNM) a Ministerstvom hospodárstva (MH) SR na druhej strane.
Copyright © TASR 2017