FT: Rozmach elektromobilov robí vrásky ropným korporáciám
Nedávne oznámenie Británie a Francúzska, že do roku 2040 plánujú vydať zákaz predaja automobilov poháňaných benzínovými a naftovými motormi, posilnilo nutnosť zodpovedať dve kritické otázky, ktoré rieši ropný priemysel: prinesú elektromobily pokles dopytu po rope a ak áno, kedy?
Predstavitelia popredných svetových ropných spoločností už niektoré odpovede ponúkli. Výkonný riaditeľ Royal Dutch Shell Ben van Beurden výzvu, pred ktorou ropné firmy stoja, nespochybňuje. Prospektori podľa neho musia byť náročnejší vo výbere, aké ropné polia rozvíjať. Konkurencieschopné zostanú len tie najlacnejšie a najproduktívnejšie.
Ak dôjde na najoptimististickejší scenár elektromobilov, dopyt podľa van Beurdena dosiahne vrchol koncom 20. rokov. To ale musia prísť „oveľa agresívnejšie“ politické kroky v oblasti zmeny klímy, a tiež rýchlejšie inovácie v technológiách batérií, než doteraz. Iní však predpokladajú, že prechodné obdobie bude trvať podstatne dlhšie. ExxonMobil usudzuje, že dopyt po rope porastie až do 40. rokov, aj keď pomalším tempom.
Ktorý z týchto scenárov bude pravdivejší, záleží na mnohých faktoroch, z nich najvýznamnejší je budúcnosť osobných automobilov. Tie sa podľa údajov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) podieľali v roku 2015 na svetovom dopyte po rope 26 percentami, čo je viac než podiel leteckej a lodnej dopravy a petrochemického priemyslu dohromady.
Rovnako ako politické prísľuby odklonu od benzínových a naftových automobilov je dôležitá angažovanosť výrobcov automobilov.
Spoločnosť Volvo v júli oznámila, že všetky jej modely budú od roku 2019 na elektrický alebo hybridný pohon. Tesla zintenzívnila úsilie preniknúť na masový trh. Uviedla na neho Model 3 za cenu od 35 000 dolárov, čo je jej prvý automobil pre bežného spotrebiteľa.
O budúcnosti ropného priemyslu však nebudú rozhodovať automobilky v Británii alebo Francúzsku. Zatiaľ čo v krajinách OECD sa má dopyt po rope v rokoch 2015 až 2040 znížiť o takmer 12 percent, v ostatnom svete má podľa IEA o 19 percent stúpnuť. Koncom tohto obdobia bude 60 percent svetového dopytu po rope pochádzať práve zo štátov mimo OECD.
Spaľovacie motory tak čaká omnoho dlhší život v rozvojovom svete, kde sa trh osobných automobilov rozvíja najrýchlejšie. „Stále máme menej vyspelé ekonomiky, ktoré sa nevedia len tak prepnúť na elektromobily, pretože nemajú ani dostatočnú infraštruktúru a ani na to nie sú dosť bohaté,“ prehlásil van Beurden.
Šéf BP Bob Dudley označil rozvoj elektromobilov za nevyhnutný, avšak konvenčné osobné automobily budú na našich cestách podľa neho dominovať ešte celé desaťročia. „Předpokladáme, že v roku 2035 bude na cestách 100 miliónov elektromomobilov. Aj keby to bolo dvakrát toľko, stále tu budú dve miliardy konvenčných áut,“ povedal. Zhruba rovnakú prognózu zverejnila spoločnosť Goldman Sachs, podľa ktorej podiel elektromobilov vzrastie z 0,2 percenta v roku 2016 na päť percent v roku 2030.
Pokles dopytu po rope zo strany osobných áut môže kompenzovať nákladná a letecká preprava, pre ktorú je prechod na alternatívne palivá ťažší. Trvalým odberateľom potom bude petrochemický priemysel. A ako prehlásil šéf saudskoarabského štátneho energetického gigantu Aramco Amín Násir, história nás učí, že navzdory úbytku podielu zavedeného paliva na trhu v absolútnych číslach dopyt po ňom stúpa. Príkladom môže byť uhlie v priebehu 20. storočia.
Podľa niektorých analytikov je ale tento pohľad na vec úplne mylný. V prípade, že sa Číne a Indii podarí zdokonaliť výrobu batérií, rozvojový svet sa môže stať katalyzátorom trhu elektromobilov. Čína je už dnes najväčším odbytiskom elektromobilov a výrobu batérií začína vďaka stláčaniu nákladov ovládať obdobným spôsobom, ako sa jej to podarilo so solárnymi panelmi.
Analytik výskumnej spoločnosti Trusted Sources Kingsmill Bond tvrdí, že bod zlomu, kedy sa náklady na elektrické vozidlá dostanú na úroveň konvenčných áut, nastane počiatkom 20. rokov.
Predpovede si odporujú, každopádne ropné spoločnosti musia riešiť strategickú dilemu. Mali by sa po vzore tabakových firiem teraz sústrediť na maximalizáciu návratnosti svojho zanikajúceho podnikania, alebo by mali zariskovať a mohutne investovať do obnoviteľnej energie?
Ropný sektor tieto otázky len začína riešiť. Shell mieni do alternatívnej energie dávať až jednu miliardu dolárov ročne. To je síce len zlomok celkových kapitálových výdavkov dosahujúcich až 30 miliárd dolárov, ale firma je pripravená sumu v prípade potreby rýchle zvýšiť.
Akokoľvek dopyt po rope zrejme klesne, s rastom populácie svet potrebuje stále viac energií. Globálny dopyyt po nich sa podľa IEA zvýši do roku 2040 o 30 percent. Ropné spoločnosti tak majú príležitosť – a súčasne sú pod tlakom – zaloviť v ostatných odboroch energetického sektora. Väčšina investuje do zemného plynu v nádeji, že je čistejší než uhlie alebo ropa.
Je otázkou, či by tieto firmy nemali diverzifikovať činnosť smerom k obnoviteľným zdrojom energie. BP po roku 2000 investovala osem miliárd dolárov do veterných a solárnych elektrární a do biopalív, ale väčšinu z tejto sumy nakoniec odpísala. Spoločnosť Total nedávno vložila 2,5 miliardy dolárov do výroby akumulátorov a do solárneho sektora, Royal Dutch Shell zase buduje veternú farmu v dánskych pobrežných vodách a vo svojich čerpacích staniciach inštaluje nabíjacie stojany pre elektromobily a vodíkové stojany pre hybridné autá.
Ako konštatoval predstaviteľ firmy Ben van Beurden, nové palivá znamenajú novú príležitosť, v strednom až dlhodobom horizontee bude obnoviteľná energia rozhodne medzi podnikateľskými aktivitami firmy.
ČTK, energia.sk
K téme
