Opozícia chce odtajniť cenu dotovaného uhlia
Ťažba a spaľovanie uhlia vo všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ) má na Slovensku podľa platného rozhodnutia MH SR trvať do roku 2030. Liberáli zo strany Sloboda a Solidarita navrhujú, aby sa dĺžka trvania schváleného VHZ stanovovala maximálne na tri roky s možnosťou jeho opätovného schválenia. S legislatívnym návrhom prichádzajú poslanci Karol Galek, Jana Kiššová a Anna Zemanová a predložiť ho chcú na najbližšiu schôdzu Národnej rady SR.
Spresnenie analýzy o VHZ
Potreba ďalšieho pokračovania VHZ sa má pravidelne preverovať. V rámci návrhu opozície by malo mať Ministerstvo hospodárstva povinnosť každý rok vždy do 31. mája predložiť aktualizovanú analýzu schváleného VHZ. V prípade, že dôvody trvania podpory zaniknú, vládny kabinet získa oprávnenie ju zrušiť. Navyše, povinnosť posudzovať možné aspekty štátnej pomoci v súvislosti s navrhovanými opatreniami v rámci VHZ získa Protimonopolný úrad SR.
Opatrenia vo VHZ musia podľa liberálov spĺňať požiadavku primeranosti. Odvolávajú sa na závery ustálenej rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ, podľa ktorých sa konkrétne kroky musia implementovať v nevyhnutnom rozsahu a po nevyhnutný čas zodpovedajúci účelu VHZ. Príslušné formulácie predkladatelia úpravy navrhujú doplniť do normatívneho textu zákona.
Strop pre cenu uhlia by určoval ÚRSO
Súčasťou návrhu je aj ustanovenie povinnej regulácie cien domáceho uhlia. Tá je pritom kľúčovým ekonomicky oprávneným nákladom vstupujúcim do ceny za výrobu elektriny z domáceho uhlia, ktoré ťažia Hornonitrianske bane. Právomoc cenovej regulácie by získal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).
Na základe VHZ sú dnes Slovenské elektrárne, ktoré prevádzkujú elektráreň Nováky, povinné nakupovať uhlie z Hornej Nitry a vyrábať z neho elektrinu v stanovenom objeme. Na tento model prispievajú koncoví odberatelia ročne sumou 95 miliónov eur prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému.
Cenová regulácia sa však vzťahuje výlučne na výrobcu elektriny, pričom cena za uhlie dohodnutá medzi HBP a Slovenskými elektrárňami je obchodným tajomstvom. ÚRSO navyše nemá kompetenciu posudzovať cenu uhlia, lebo regulovaným subjektom sú Slovenské elektrárne, nie Hornonitrianske bane.
Predkladatelia upozorňujú, že trh s domácim uhlím na Slovensku v podstate neexistuje. Slovenské elektrárne nakupujú podľa dostupných informácií z výročnej správy vyše 95 % produkcie HBP. Vzniká tak podľa nich hrozba, že kvôli nedostatočnej konkurencii môže byť konečná cena uhlia neprimeraná, keďže ani samotný producent nie je motivovaný k znižovaniu ceny za uhlie.
Cenovú reguláciu aj na úrovni výrobcu domáceho uhlia preto zdôvodňujú snahou o zvýšenie transparentnosti v cenotvorbe VHZ. Zo strany ÚRSO by malo ísť o určenie maximálnej ceny na tonu alebo pevnej ceny na tonu uhlia. ÚRSO by po prvýkrát úradne stanovil cenu domáceho uhlia do 30. júna 2018.
Ak by právna úprava, ktorou sa novelizuje Zákon o energetike (č. 251/2012 Z.z.) a Zákon o regulácii v sieťových odvetviach (č. 250/2012 Z.z.), prešla celým legislatívnym procesom, účinnosť by nadobudla od 1. januára 2018.
© energia.sk
Ilustračná foto: TASR/Pavol Remiaš
K téme
