LNG terminál v Chorvátsku už nie je len na papieri, začal sa prieskum
Hoci sa myšlienka vybudovať na chorvátskom ostrove Krk terminál umožňujúci dodávky skvapalneného plynu (LNG) objavila už v 90. rokoch minulého storočia, zostala len v rovine plánov a diskusií. Proces sa akceleroval s myšlienkou vybudovať severojužný plynárenský koridor v regióne strednej Európy, cez ktorú tradične tiekol zemný plyn v smere z východu na západ, a najmä v súvislosti s projektom európskej energetickej únie.
Európska komisia a krajiny v regióne strednej a juhovýchodnej Európy združené v skupine CESEC sa dohodli na spoločnom cieli – každý členský štát by mal mať prístup prinajmenšom k trom rôznym zdrojom plynu. Medzi prioritné projekty, ktoré prispejú k diverzifikácii dodávok patrí jednak LNG terminál v Chorvátsku, jednak rozvoj systému pre export tohto plynu do Maďarska. Vďaka tomu by sa plyn dodaný na Krk mohol dostať aj na Slovensko, a to cez južné prepojenie s ročnou kapacitou 5 miliárd metrov kubických. Hoci ho spustili ešte v júli 2015, dosiaľ sa nevyužíva.
Spoločnosť LNG Hrvatska, ktorá je za výstavbu terminálu zodpovedná, minulý týždeň potvrdila, že aktuálne spustila prieskumné geologické a vŕtacie práce na morskom dne s cieľom otestovať jeho stabilitu. Ide o prvý realizačný krok v príprave výstavby nového plávajúceho terminálu na LNG. Prieskum má trvať do 25. septembra.
Z pevniny do mora
Ročná kapacita terminálu, ktorý by sa mal dokončiť v roku 2019, sa predpokladá na 2,5 miliardy metrov kubických. V ďalšej fáze by sa mohla zdvojnásobiť.
Pôvodne sa počítalo s tým, že terminál bude stáť priamo na pobreží ostrova, a mal mať kapacitu 6 miliárd m3 ročne. Vlečúci sa proces, ktorý na chorvátskej strane zdržiaval rozhodovanie a prípravy projektu, odradil viacerých pôvodných investorov. Chorvátska vláda informovala, že aktuálne sa ako potenciálni partneri rysujú španielska firma Enagas, Marguerite z Luxemburska a Klaipedos Nafta z Litvy.
Nakoľko ide o tzv. projekt spoločného záujmu (PCI) Európska komisia už súhlasila s preplatením časti nákladov. Vo februári získala spoločnosť LNG Hrvatska príspevok 747 tisíc eur na projektové štúdie a povoľovacie procesy. Ďalšiu dotáciu vo výške 101,4 milióna eur bude môcť spoločnosť použiť už priamo na výstavbu LNG terminálu pri ostrove Krk. Ide približne o 30 % odhadovaných nákladov projektu, ktoré sa predpokladajú v sume 363 miliónov eur.
Poliaci si pohli
Na opačnom konci severojužného koridoru bol na pobreží Baltského mora v decembri 2015 oficiálne otvorený LNG terminál Świnoujście, do ktorého prichádzajú najmä tankery s plynom z Kataru a Nórska, avšak pilotná dodávka pred pár týždňami dorazila aj z USA.
Varšava sa usilovne snaží znížiť svoju závislosť na Rusku. Súčasnú kapacitu terminálu Świnoujście, ktorá je na úrovni 5 miliárd m3 plynu ročne, plánuje zvýšiť na 7,5 miliardy m3. Taktiež chce postaviť ďalšie LNG terminály – najreálnejšie vyzerá plávajúci terminál v zálive pri meste Gdaňsk, a vybudovať priamy plynovod do Dánska a Nórska.
V roku 2022 vyprší platnosť aktuálneho dlhodobého kontraktu na dodávky plynu od ruského gigantu Gazprom. Poľská vláda opakovane uviedla, že ho pri súčasných podmienkach niemeni obnoviť, ruský plyn je ochotná odoberať len ak im Gazprom ponúkne lepšiu cenu.
Medzi Slovenskom a Poľskom sa tiež aktuálne pripravuje výstavba prepojenia. Na našom území má mať dĺžku 103 kilometrov. S výstavbou by sa mohlo začať v treťom kvartáli roka 2018. Ukončenie prác je naplánované na posledný štvrťrok 2020 a spustenie komerčnej prevádzky v polovici roku 2021. Aby bolo možné prepravovať plyn zo Świnoujście na Slovensko, bude potrebné investovať aj do rozšírenia a modernizácie plynárenskej siete v Poľsku.
Perspektívny LNG
Medzinárodná plynárenská únia (IGU) vo svojej správe, ktorú vydala v apríli, uviedla, že ku koncu roka 2016 dosahovala celosvetová kapacita zariadení na LNG úroveň 340 miliónov ton a vo výstavbe boli infraštruktúrne projekty s objemom ďalších 114 miliónov ton.
Zatiaľ čo ložiská plynu a skvapalňovacie terminály sa nachádzajú predovšetkým v regiónoch Austrálie a Ameriky a tradičným odberateľom bola zase Ázia, najrýchlejšie rastúcim trhom, kde sú nevyužité terminály na jeho skvapalnenie a budúju sa ďalšie, je práve Európa. Tá navyše disponuje aj rozsiahlymi podzemnými zásobníkmi plynu.
Z celosvetového objemu takmer 280 mil. ton prepraveného LNG v minulom roku takmer 42 mil. ton smerovalo do Európy. Zatiaľ sa dodáva najmä do Španielska, Veľkej Británie a Francúzska, ktoré disponujú najväčšími kapacitami. V ostatných častiach Európy jasne dominujú plynovody prepravujúce najmä ruský plyn. Výstavba terminálov na skvapalnený plyn má v regióne strednej a východnej Európy význam zo strategického pohľadu bezpečnosti, zároveň ale mieša kartami a cenami na plynárenskom trhu.
© energia.sk
K téme
