Slovensko chce oklieštiť nápady EK o reforme trhu s elektrinou

Rezort hospodárstva začiatkom augusta zverejnil svoje pozície k dvom zásadným návrhom Európskej komisie z tzv. zimného balíčka. Ten bol predstavený slovenským eurokomisárom Marošom Šefčovičom koncom novembra 2016.

V snahe dokončiť jednotný trh s elektrinou, ktorý mal byť podľa niekdajších plánov politikov realitou už v roku 2014, je pre energetické firmy podstatný hlavne nový dizajn trhu. Komisia si od nových pravidiel sľubuje predovšetkým voľný tok elektriny naprieč národnými elektrizačnými sústavami podľa aktuálnej potreby, zaistenie silnejších investičných signálov, ľahšiu integráciu OZE a nových technológií do trhového prostredia i posilnenie postavenia spotrebiteľov.

Potrebné zmeny do veľkoobchodu má priniesť revízia nariadenia o vnútornom trhu s elektrinou, do maloobchodu zase novela smernice o spoločných pravidlách na tomto trhu. Nové znenie nariadenia bude o to dôležitejšie, že po schválení bude priamo platné v celej svojej podobe, t.j. štáty si nebudú môcť implementáciu pravidiel prispôsobiť podľa vlastných predstáv ako pri smernici. Podľa Bruselu by sa mohlo začať uplatňovať od začiatku roka 2020.

Predbežné stanovisko ministerstva hospodárstva (MH SR), ktoré bude presadzovať v rámci ďalších rokovaní, ukazuje jeho rezervovanosť voči mnohým návrhom. Aj v oblasti trhu s elektrinou teda platí, že slovenská vláda síce proklamuje úsilie zostať v jadre EÚ, zároveň ale nemieni presadzovať zmeny, ktoré by znamenali prenos kompetencií z Bratislavy na nadnárodné inštitúcie. Čo sa nepáči slovenskému ministerstvu a aktérom, s ktorými už rezort viedol predbežné konzultácie?

Nariadenie v skratke

Návrh zmeny nariadenia prináša viacero menších i väčších zmien. Medzi nimi ide o posilnenie integrovaných krátkodobých trhov (vyrovnávací, vnútrodenný trh, denný trh, dlhodobý/ forwardový  trh); stanovenie voľnej cenotvorby na veľkoobchodných trhoch; zavedenie rovnakých podmienok a neutrálneho prístupu ku všetkým technológiám výroby elektriny, najmä v podobe nových pravidiel radenia zdrojov; obmedzovanie dodávky a zodpovednosti za odchýlku; nové pravidlá pre prideľovanie cezhraničnej prenosovej kapacity a riadenie preťaženia, ktoré viac ocenia flexibilitu zdrojov; zavedenie spoločného európskeho hodnotenia zdrojovej primeranosti aj spoločných pravidiel pre kapacitné mechanizmy.

Jednou z podmienok má byť napríklad obmedzenie emisií na úrovni 550 gramov CO2/kWh pre elektrárne zaradené do kapacitného mechanizmu, čo by sa v praxi prejavilo vyradením uhoľných elektrární. Aj preto voči tomuto ustanoveniu od začiatku tvrdo protestuje susedné Poľsko.

Európska komisia taktiež navrhla upraviť nové povinnosti a úlohy združenia ENTSO-E, posilniť regionálnu spoluprácu prevádzkovateľov prenosových sústav prostredníctvom zriadenia regionálnych prevádzkových centier (tzv. ROCs) či inštitucionalizovať spoluprácu prevádzkovateľov distribučných sústav na úrovni EÚ.

Kvantum námietok

Možné negatívne dopady nariadenia vidí rezort obzvlášť v oblasti práva štátu na voľbu energetického mixu a tiež vzhľadom na zodpovednosť za bezpečnosť dodávky elektriny na svojom území. Tá by podľa slovenského rezortu mala zostať v pôsobnosti národných štátov, vrátane otázky využívania kapacitných mechanizmov.

Za najcitlivejšiu oblasť pre Slovensko označilo MH SR zriadenie a právomoci ROCs. Tie by podľa neho nemali nahrádzať činnosť národných prevádzkovateľov prenosových sústavy (PPS), ale mali by mať len podpornú a odporúčaciu funkciu. Akúkoľvek centralizáciu a regionalizáciu elektroenergetiky v oblasti riadenia prevádzky a bezpečnosti prenosových sústav považuje za porušenie princípov subsidiarity a proporcionality.

Zásadnú výhradu má k presunu kompetencií v oblasti určovania potreby podporných služieb z národnej na regionálnu úroveň. Bruselom navrhovaný spôsob obstarávania regulačných kapacít maximálne jeden deň vopred s dĺžkou kontraktu jeden deň označilo ministerstvo za veľmi obmedzujúci.

Rezort sa tiež obáva takmer výlučnej orientácie na zabezpečenie lepších trhových podmienok pre ďalšie zvyšovanie podielu obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny v kontexte politických cieľov EÚ do roku 2030, resp. 2050. Návrh nepovažuje za úplne technologicky neutrálny – výhrady má voči rozsahu výnimiek a prednostných práv pre malé OZE s inštalovaným výkonom do 500 kW. MH SR chce hranicu navrhovať invidividuálne podľa špecifických národných podmienok. To isté požaduje aj pri vytváraní flexibilného rámca výnimiek pre vysokúčinnú kogeneráciu elektriny a tepla v prípadoch prioritnej dodávky tepla.

Pozitívne naopak vníma uznanie Komisie, že ceny energie a nastavenie ponukových oblasti by malo odrážať úzke miesta a geografické rozloženie zdrojov. Nedostatočnú koordináciu v tejto oblasti pociťuje Slovensko spolu s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky najmä pri prenose elektriny v rámci obchodnej zóny medzi Nemeckom a Rakúskom, ktorá spôsobuje neplánované toky elektriny (tzv. loop flows) cez okolité sústavy. Avšak ani tu by podľa MH SR nemala byť príliš veľká moc koncentrovaná do rúk Komisie a európskej agentúry ACER.

Ministerstvu sa napríklad nepáči návrh Komisie, ktorý požaduje, aby prevádzkovatelia prenosových sústav pri výpočte cezhraničných prenosových kapacít „ignorovali vnútorné prvky sústav a vplyv loop flows a tiež povinné zahrnutie nákladových nápravných opatrení (redispečing/ protiobchod) s cieľom maximalizácie dostupnej cezhraničnej prenosovej kapacity. Podľa ministerstva sa nápravné opatrenia na Slovensku v súčasnosti nevyužívajú a pri uplatnení flow- based metódy výpočtu kapacity by bola požiadavka na maximalizáciu prenosovej kapacity v priamom rozpore s bezpečnou a spoľahlivou prevádzkou prenosovej sústavy. Taktiež nesúhlasí so zákazom zvyšovana bezpečnostnej rezervy (transmission reliability margin, TRM) pre poskytovanie podporných služieb, ani so zdieľaním rezerv bez určenia spôsobu zohľadnenia požiadavky na kapacitu na účel výmeny regulačnej energie.

Navrhované hodnotenie zdrojovej primeranosti na úrovni EÚ by malo byť podľa MH SR nezáväzné a len doplnkom k národnému hodnoteniu. Oslabenie národných právomocí odmieta ministerstvo hospodárstva vo vzťahu k združeniu ENTSO-E a tiež pokiaľ ide o vytvorenie nového subjektu prevádzkovateľa distribučných sústav EÚ. Dôvodom majú byť výrazne odlišné problémy a záujmy jednotlivých subnárodných entít. Posilniť nechce ani delegované právomocí Európskej komisie či ACER-u v oblasti tvorby, revízie a implementácie sieťových predpisov a usmernení.

Drahšie tarify, lacnejšia silová elektrina

Ministerstvo sa obáva, že implementácia nariadenia v podobe, ako ho predložila Európska komisia, môže zvýšiť priame náklady niektorých účastníkov trhu, čo by sa mohlo prejaviť vyššími regulovanými tarifami a poplatkami. Napríklad zmena pravidiel prideľovania cezhraničných prenosových kapacít a spôsobu využitia výnosov z preťaženia sústav by mohlo viesť k nárastu tarify za prenos elektriny.

Rezort ale zároveň vidí pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ktoré vyplývajú z možného zníženia veľkoobchodných trhových cien elektriny a tým zníženia komoditnej (neregulovanej) zložky koncovej ceny elektriny. „Nariadenie potenciálne podporuje konkurenciu, vstup nových subjektov na trh s elektrinou a trh s podpornými službami, zvyšuje podnikateľské príležitosti a znižuje bariéry vstupu na trh,“ uviedlo ministerstvo vo vyhodnotení vplyvov.

Verejnosť môže svoje pripomienky k stanovisku MH SR zaslať do stredy 16. augusta. Následne budú členské štáty hľadať vzájomný kompromis v Rade ministrov a tiež v rokovaniach so zástupcami Európskeho parlamentu.

© energia.sk

K téme