Podľa šéfa nemeckého Uniperu americký LNG nedokáže konkurovať plynu z Ruska
Klaus Schäfer, generálny riaditeľ nemeckej spoločnosti Uniper, ktorá je jedným z finančných podporovateľov rozšírenia plynovodu Nord Stream o nové potrubia, v utorok tvrdo kritizoval rozšírenie sankcií USA proti Rusku, ktoré by mohli zasiahnuť aj sektor energetiky a postihnúť firmy pracujúce na projektoch výstavby plynovodov.
„Hlavným dôvodom (sankcií) sú strategické ekonomické záujmy, najmä pokus o dominanciu Spojených štátov na energetických trhoch,“ povedal Schäfer. Podľa neho rozhodnutie Uniperu prispieť k financovaniu projektu Nord Stream 2 vyplynulo z presvedčenia, že toto dodatočné plynovodné prepojenie ruských ložísk s nemeckým trhom má ekonomický zmysel a podieľanie sa Uniperu na jeho financovaní sa ukáže ako ziskové.
Uniper, ktorý sa vlani vyčlenil od spoločnosti E.On, oznámil svoj hospodársky výsledok za prvý polrok 2017. Vykázal v ňom zisk pred zdanením a úrokmi (EBIT) na úrovni 0,9 miliardy eur.
Podľa Schäfera európski obchodníci s plynom nebudú veľmi naklonení radikálnemu odklonu od ruského plynu, ktorý spoľahlivo, cenou i kvalitou dominuje na trhu už od 70. rokov minulého storočia.
Dodávky LNG zo Spojených štátov by podľa neho po zohľadnení všetkých nákladov mohli vyjsť až o 50 % drahšie, než je cena plynu na holandskom hube TTF. Dodatočných 5 – 10 €/MWh by bol málokto ochotný priplatiť.
Ak sa do úvahy neberú náklady potrebné na vybudovanie regazifikačných terminálov, ktorých existujúce kapacity na pobreží európskych štátov aj tak nie sú plne využívané, súčasná cena LNG v Európe nie je tak vysoká, ako šéf Uniperu varuje.
Celkový dovoz LNG do Európy sa vlani ustálil na úrovni 38,7 miliónov ton. Skvapalnený plyn z USA sa do Európy dováža od februára 2016, smeruje napríklad do Portugalska, Španielska či Veľkej Británie, ale testovacia dodávka v tomto roku došla aj do poľského LNG teminálu Świnoujście.
Klaus Schäfer tiež tvrdí, že dodávky skvapalneného plynu do Európy nie sú spoľahlivé – v celosvetovej súťaži im totiž konkuruje najmä Ázia. Ak Japonsko či Čína ponúknu obchodníkom vyššie ceny, tankery sa presmerujú na ich trhy.
Zároveň ale bez bližšej špecifikácie priznal, že Európa by sa mala aktívne poobhliadnuť po nových, alternatívnych zdrojoch plynu a viac využiť aj domáce ložiská. Vzhľadom na pokles ťažby z tradičných ložíska by mohol byť príležitosťou napríklad plyn z bridlíc. Ten však vzhľadom na špecifickú geológiu, husté osídlenie, odlišné environmentálne i politické nemá v Európe veľkú šancu.
© energia.sk, TASR
K téme
