Ťažba ropy a plynu prechádza veľkou transformáciou, pomáhajú aj vlády
Odvetvie ropy a plynu zažíva v posledných rokoch zásadné zmeny, ktoré súvisia najmä s technológiou frakovania, nástupom amerického bridlicového plynu a revolúciou skvapalneného zemného plynu (LNG).
V období rokov 2008 – 2014 sa napríklad produkcia bridlicovej ropy v USA vyšplhala z nepatrnej úrovne na takmer 4 milióny barelov denne, čo značne narušilo tradičnú rovnováhu síl na svetovom trhu s ropou a plynom. Dlhé roky na ňom bezkonkurenčne kraľovali krajiny Blízkeho východu a Rusko. Nadprodukcia surovín ale viedla k prudkému poklesu cien, výsledkom čoho bolo značné obmedzenie investícií do nových projektov a tiež strata pracovných miest.
„Ceny ropy vstupujú do veľmi volatilnej éry, a to kvôli odlišnej úlohe, ktorú teraz môže zohrať americká ropa z bridlíc,“ potvrdil koncom minulého roka v rozhovore pre náš portál šéf Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatih Birol.
Buď – alebo? Nie, firmy našli inú cestu
„Konvenčný ropný a plynárenský priemysel sa ocitol na kritickej križovatke: inovovať alebo prečkať búrku,“ zhodnotil vo svojom komentári expert IEA Alessandro Blasi.
Niektorí analytici varovali, že veľké korporácie nie sú pripravené čeliť novým podmienkam na trhu a celému odvetviu predpovedali pochmúrnu budúcnosť. „Zdá sa však, že ich predikcie boli nesprávne. Ropné a plynárenské firmy prechádzajú transformáciou. Finančná disciplína, opatrenia na kontrolu nákladov a zníženie počtu zamestnacov zohrali dôležitú rolu pri pomoci priemyslu ako nájsť správny smer počas turbulentných čias,“ uviedol Blasi.
Koncerny zmenili svoje stratégie i technologické zameranie. Napríklad projekty rozvoja konvenčných zdrojov sa posunuli smerom k nevyužívaným a satelitným ložiskám, aby sa minimalizovali kapitálové výdavky. Pri offshore projektoch došlo k ich obmedzeniu a optimalizácii, zaviedli sa prísne štandardy pre zariadenia a vybavenie. Vo všeobecnosti sa firmy začali sústreďovať na menšie projekty s kratším cyklom, ktoré majú kratšiu návratnosť.
Lákavejšie fiškálne politiky
V ťažkých časoch sa nápomocnými stali aj samotné vlády štátov, ktorých príjmy závisia od produkcie fosílnych palív. Globálna konzultačná spoločnosť EY poukázala na to, ako producentské krajiny prehodnocujú daňové zaťaženie ropného a plynárenského priemyslu v časoch prebiehajúcej volatility cien ropy.
Firmy majú väčšinou v rámci koncesie exkluzívne práva na prieskum a produkciu vo vyhradených oblastiach a vlastnia všetku produkciu ropy či plynu. Na oplátku platia vládam dohodnuté poplatky a daň z príjmu právnických osôb. V snahe prilákať viac investícií do prieskumu a ťažby sa niektoré vlády rozhodli upraviť svoje daňové systémy, čím podľa EY získali navrch oproti konkurencii.
Príkladom môže byť kanadská provincia Alberta či Mexiko, ktoré v reakcii na požiadavky záujemcov o koncesie modifikovalo podmienky licencií a kontraktov na zdieľanie produkcie. Taktiež Saudská Arábia znížila korporátnu daň z príjmu z 85 % na 50 % pre firmy ťažiace a produkujúce ropu a uhľovodíky (upstream). K podobným krokom pristupujú aj ďalšie štáty v regióne Blízkeho východu a ázijsko-pacifickej oblasti. Aby sa zachovala ekonomická uskutočniteľnosť projektov, najmä do nekonvenčných a ťažšie dostupných ložísk, niektoré krajiny budú podľa EY musieť zaviesť nové stimuly alebo upraviť svoje existujúce režimy.
„Daňové odvody zostávajú jednou z najvyšších priorít v úvahách investorov do ropy a plynu,“ uviedol Alexej Kondrašov, odborník EY na dane v odvetví ropy a plynu. Vlády producentských krajín podľa neho musia dôsledne monitorovať svoje daňové štruktúry a prispôsobiť ich ére nízkej ceny komodity a volatility. „Udržanie investícií a záujmu o ropné projekty v akejkoľvek krajine vyžaduje jasnú fiškálnu politiku a daňový režim, ktorý investorom poskytuje konkurenčnú návratnosť,“ zdôraznil Kondrašov.
Výzvy zostávajú
Či už ide o fiškálne alebo daňové reformy, sektor ropy a plynu stále čelí mnohým výzvam. V súvislosti s obmedzením investícií do ich ťažby je podľa IEA hlavnou otázkou to, nakoľko sú tieto redukcie nákladov udržateľné do budúcna.
„Štandardizácia zariadenia a operácií, zlepšený dizajn, efektívnosť v projektoch a korporátnych aktivitách, integrované postupy v dodávateľských reťazcoch a zvýšené využívanie digitálnych technológií vo všetkých oblastiach prispeli k poklesu nákladov. Avšak veľká časť nákladov, vrátane komodít a surovín rovnako ako pracovná sila, sú prirodzene cyklické. Sektor bude musieť pokračovať v zlepšovaní svojho fungovania, aby dokázal vykompenzovať tieto inflačné tlaky,“ vysvetlil Alessandro Blasi. Dodal, že ropné a plynárenské koncerny sú stále vystavené vysokému zadženiu, redukciou pracovných miest došlo k strate zručností a pri napĺňaní dopytu je nutné stále minimalizovať environmentálne dopady ťažby a produkcie uhľovodíkov.
© energia.sk
K téme
