Prípad Siemens na Kryme testuje limity európskych sankcií
Najmenej dve zo štyroch turbín, ktoré Siemens vyrobil pre jeden z projektov v Rusku, sa proti vôli spoločnosti ocitli na Kryme, kam sa kvôli sankciám nesmú vyvážať. Nemecká firma preto v utorok zažalovala svojho ruského obchodného partnera, ktorý od nej zariadenie kúpil.
Na sankciách sa zložito dohodlo 28 členov EÚ v roku 2014. Šlo o odpoveď na ruskú anexiu ukrajinského poloostrova Krym a podporu Ruska separatistom na východe Ukrajiny. Vymáhanie sankcií je na každej jednotlivej členskej krajine Únie a sankcie sa netýkajú ruských subdodávateľov jednotlivých firiem. Akékoľvek možné previnenie sa však ťažko dokazuje.
„Zavádzanie a vymáhanie reštriktívnych opatrení zostáva záležitosťou členských štátov,“ povedal agentúre Reuters hovorca Európskej komisie v reakcii na prípad Siemens. „Komisia je v tejto konkrétnej veci v kontakte s príslušnými nemeckými úradmi,“ dodal.
Medzi rokmi 2013 až 2016 sa vývoz z EÚ do Ruska podľa údajov Eurostatu znížil o 40 percent na 72 miliárd eur. Objem priamych investícií z krajín EÚ do Ruska klesol podľa najčerstvejších údajov v rovnakom období o 18 percent na 162 miliárd eur.
Súčasťou zavedených sankcií je zákaz takmer všetkého obchodu s Krymom, zmrazené aktíva, zákaz vstupu Rusom, ktorí sú spájaní s ukrajinskou krízou, a obmedzenie európskych investícií do ruského obranného a energetického sektoru. Významné reštrikcie platia aj pre financovanie ruských bánk. EÚ ale nemá agentúru ako je americký úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) pri tamojšom ministerstve financií, ktorý má dostatočné prostriedky uvalené sankcie vymáhať.
Podľa prieskumu agentúry Reuters zo septembra 2016 porušili európske sankcie najmenej dva európske maloobchodné reťazce. Auchan a Metro na Krym dodávali tovar z Ruska prostredníctvom ruských subdodávateľov po železnici a do prístavov, čo sankcie zakazujú.
ČTK, energia.sk
K téme
