Uhlie spaľované v Novákoch je drahé. Údajne stále výhodné

V elektrárni Nováky sa od roku 2005 spaľuje domáce hnedé uhlie na základe rozhodnutia ministerstva hospodárstva, ktoré stanovuje ročný objem vyrobenej a dodanej elektriny do sústavy. Podľa dnes platného rozhodnutia MH SR by táto produkcia mala prebiehať až do roku 2030.

Za nútenú výrobu dostávajú Slovenské elektrárne (SE) kompenzáciu v podobe doplatku, na ktorý prispievajú všetci odberatelia elektriny prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému (TPS). Ide o sumu asi 95 miliónov eur ročne. Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) dlhodobo odmietajú obvinenia z toho, že predražujú koncovú cenu elektriny, keďže doplatok sa vypláca elektrárňam.

V roku 2017 zaplatí každý koncový odberateľ za podporu výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia prostredníctvom TPS sumu vo výške asi 4,36 eur za megawatthodinu.

Pozreli sme sa bližšie na to, ako vyzerá regulácia nákladov na prevádzku Novák, najmä na palivo, v praxi.

Dvojnásobne drahšia ťažba

„Cena ťaženého uhlia v HBP je zhruba dvojnásobne drahšia ako pri povrchovej ťažbe. To treba otvorene povedať. Nedajú sa porovnávať náklady na ťažbu hlbinným spôsobom a náklady na povrchovú ťažbu,“ uviedol začiatkom júna na tlačovej konferencii v Bratislave predseda dozornej rady spoločnosti Hornonitrianske bane Prievidza (HBP) Rastislav Januščák. „Podstata je tá, že cena uhlia je tvorená a regulovaná ÚRSO cez cenu, ktorú stanovujú Slovenské elektrárne. A je treba povedať, že sa porovnáva s relevantnými dodávateľmi uhlia do miesta spotreby,“ doplnil s tým, že žiadny relevantný dodávateľ, výrobca tohto druhu uhlia, nedokáže v danej kvalite, množstve a cene dodať toto uhlie do elektrárne Nováky. 

Overiť si to je priam nemožné. Presnú cenu uhlia dohodnutú medzi baňami a elektrárňami totiž firmy nezverejňujú. Náklady na výrobu elektriny v Novákoch by mal kontrolovať regulačný úrad – ÚRSO. Ten ale podľa vlastných slov nespochybňuje faktúry, ktoré mu elektrárne predložia.

„Úrad nemá kompetenciu posudzovať cenu uhlia, lebo regulovaným subjektom sú Slovenské elektrárne a nie dodávateľ uhlia. Prakticky to znamená, že keď SE predložia faktúru za nákup uhlia, úrad nemá právo ju spochybniť, nakoľko nemá kompetenciu posudzovať či v cene uhlia sú všetky náklady oprávnené, ani nepozná ich výšku,“ potvrdil pre náš portál hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.

„Ostatné náklady, ktoré vynakladá výrobca elektriny sú regulované a tu úrad veľmi prísne posudzuje ich oprávnenosť a pristúpil aj k ich zníženiu a to niekoľkokrát,“ dodal. V ktoré roky presne ale k zníženiu nákladov došlo, sme sa od ÚRSO nedozvedeli.

Celkový doplatok, ktorého výška závisí aj od veľkoobchodnej ceny elektriny, kontinuálne rastie – výnimkou bol rok 2012.

Porovnanie s inými produktami

Hoci to vyzerá tak, že samotný dozorujúci štátny orgán pri kontrole nákladov za palivo v Novákoch benchmarky nepoužíva, ku približnej cene sa dá dopracovať. Podľa údajov od Hornonitrianskych baní mali v roku 2016 Slovenské elektrárne zaplatiť za dodané uhlie čiastku 90,4 milióna eur. Do ENO pritom vlani vyexpedovali cez 1,82 milióna ton uhlia. Z toho vychádza, že jedna tona uhlia z HBP stála Slovenské elektrárne približne 49,60 eura.

Konzultačná spoločnosť EY vypracovala v roku 2014 štúdiu „EY European Lignite Mines Benchmarking“, v ktorej analyzovala výrobné náklady siedmich producentov hnedého uhlia zo 6 európskych krajín – Bulharsko, Česká republika, Grécko, Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Priemerné náklady danej vzorky boli podľa EY vo výške 1,7 €/GJ.

Cena uhlia závisí najmä od jeho kvality a výhrevnosti. Čierne uhlie, ktoré sa ťaží za hranicami Slovenska, napríklad v poľskej bani PG Silesia so silnou finančnou účasťou spoluakcionára Slovenských elektrární – EPH, má výhrevnosť na úrovni 27 – 28 MJ/kg. HBP na svojej webstránke uvádzajú, že kvalita a výhrevnosť ich hnedého uhlia využívaného na energetické účely sa pohybuje od 9 do 14 MJ/kg. Ak vezmeme priemernú výhrevnosť 11 MJ/kg a porovnáme ju s minuloročnou cenou, za ktorú bane produkt predávali do ENO, vyjde cena 4,5 €/GJ. Pri uhlí najvyššej výhrevnosti z bane Handlová vyjde cena 3,5 €/GJ.

Hnedé uhlie podobnej kvality ako na Hornej Nitre sa najbližšie ťaží v podhorí českých Krušných hôr, v sokolovskej a chomutovsko-mosteckej panve, t.j. vo vzdialenosti asi 600 kilometrov od ENO. Ak by sa teoreticky dopravovala surovina do ENO, ťažobná cena by sa zvýšila. O koľko ale jasné nie je, keďže elektrárne výberové konanie na dodávateľa uhlia nerobili.

Do minulého roka sa v Novákoch spoluspaľovala i drevná štiepka, ktorá sa obchoduje už aj na bratislavskej komoditnej burze. Jej referenčná cena na spote, aj na nasledujúce dva mesiace, je aktuálne 45,50 eur za 3 megawatthodiny (MWh) energie z jednej tony štiepky.

Doplatok skrýva rôzne parametre

Vo výpočte doplatku pre SE od spotrebiteľov elektriny sa zohľadňujú oprávnené náklady a primeraný zisk. Podľa vzorca vo vyhláške ÚRSO sa jeho výška znižuje o plánované výnosy z dodávky elektriny a výnos z poskytnutia podporných služieb elektrárňou Nováky. Nejde pritom o malé sumy. Podľa údajov spoločnosti energy analytics dosiahli vlani tržby ENO z predaja podporiek a regulačnej elektriny výšku 5,4 milióna eur. Desať rokov predtým však Nováky dokázali na podporkách zarobiť sumu viac než 43 miliónov eur.

Uhoľná elektráreň ale produkuje tiež teplo. Podľa našich informácií sa ročné výnosy za dodávku tepla pohybujú na úrovni 11 miliónov eur.

Na otázku, akou formou sa pri stanovení doplatku zohľadňujú výnosy výrobcu z dodávky tepla a prečo tento parameter vo vzorci chýba, hovorca ÚRSO odpovedal: „Výnosy za dodávku tepla a náklady na výrobu tepla sa kalkulujú samostatne pri stanovovaní cien tepla, nevstupujú do stanovovania výšky doplatku za výrobu elektriny z domáceho uhlia. Náklady na výrobu elektriny z domáceho uhlia sú stanovené len na výrobu elektriny a nie aj na výrobu tepla.“

Cenová regulácia garantuje dosiahnutie primeraného zisku. Z vyjadrenia ÚRSO vyplýva, že doplatok pre SE sa neznižuje ani len o primeraný zisk z predaja tepla a elektrárne ho teda získavajú nad rámec zisku priznaného v doplatku.

Ako ďalej?

Slovenské elektrárne sa pritom dlhé roky sťažovali, že priznaný doplatok im nepokrýva všetky náklady spojené s prevádzkou ENO. Opakovane napríklad v rámci cenových konaní alebo pripomienok k legislatívnym novelám hrozili, že elektráreň odstavia. V účtovnej závierke za minulý rok ale spoločnosť potvrdila, že boli vytvorené podmienky „pre akceptáciu oprávnených nákladov zo strany regulátora pri plnení všeobecného hospodárskeho záujmu v tepelnej elektrárni Nováky v rokoch 2016 a 2017“.

Minulý rok v lete SE avizovali: „V budúcnosti sa očakávajú čoraz dlhšie odstávky na opravy a údržbu, čo spôsobí pokles plánovanej dodávky elektriny až na úroveň 900 GWh v roku 2021. Po tomto roku sa z dôvodu technického dožitia elektrárne nepočíta s ďalšou prevádzkou.“

Miroslav Šarišský zo Slovenských elektrární nám potvrdil, že v ENO, ktoré spustili prevádzku ešte v 60. rokoch, prebiehajú opravy permanentne a prevádzka po roku 2020 by si vyžiadala rozsiahle investície. Či by do nich boli ochotní investovať, ale neprezradil. „Záviselo by to od podmienok a návratnosti,“ uviedol.

Budúcnosť prevádzky elektrárne Nováky je teda neistá. Minister hospodárstva Peter Žiga pripustil, že podpora spaľovania domáceho uhlia by mohla skončiť pred rokom 2030, podmieňuje to však alternatívnou stratégiou rozvoja regiónu. Hornonitrianske bane sa posledné roky snažia preorientovať aj na iné odbory, najmä agropriemysel.

Trpia lokálne kúpele

Na vedľajšie negatívne vplyvy ťažby a spaľovania uhlia od HBP v Novákoch dlhé roky upozorňujú napríklad Kúpele Bojnice, ktoré v dôsledku ťažby prichádzajú o tlak v termálnych prameňoch. Spoločnosť dokonca najnovšie podala podnet na Protimonopolný úrad vo veci zneužívania dominantnej pozície HBP na trhu a obvinila bane, že málo výhrevné uhlie predáva za premrštené ceny.

„Každý občan Slovenska zaplatí ročne za povinnú produkciu elektriny z hnedého uhlia približne desať eur. Jediný, kto na tom získava, je súkromný podnik HBP. A ten chce teraz ťažbu, ktorou robí úžitok len sebe a nikomu inému, ešte rozšíriť a zničiť to, čo je v regióne najvzácnejšie,“ upozornil predseda predstavenstva spoločnosti Slavomír Eliáš. „Kúpele sú jedným z dôvodov, prečo sem turisti prichádzajú, ostávajú viac dní a pravidelne sa vracajú. Poviem to jednoducho, ak bane rozšíria svoju ťažbu, skončili sme. Do šácht, ktoré sa nanovo vyrúbu, sa prepadnú naše horúce žriedla a my prídeme o vodu, ako sa to stalo kúpeľom v Poľsku. Dopady na životné prostredie môžu byť devastačné,“ obáva sa šéf miestnych kúpeľov.

Monopol s vysokou maržou

Spoločnosť pripomenula, že zatiaľ čo povinná produkcia elektriny z hnedého uhlia spôsobuje SE straty, HBP sú na tom výrazne lepšie. V roku 2015 sa ich hrubá marža pohybovala vo výške 55,35%. Pre porovnanie – hrubá marža v prípade už dnes neexistujúcej spoločnosti Bane Čáry, ktorú HBP vlani prebrala, bola v rovnakom období  41,06%.

„Dominantné či skôr monopolné postavenie spoločnosti HBP na trhu s domácim hnedým uhlím, vysoká hrubá marža ako aj cena uhlia v porovnaní s okolitými krajinami, absencia akejkoľvek regulácie, aktuálna legislatívna situácia, či štruktúra trhu, vyvolávajú vážne otázky ohľadne férového konania spoločnosti HBP,“ podčiarkol Ivan Gašparec, expert na súťažné právo z advokátskej kancelárie Poláček & Partners.

„Je v záujme všetkých koncových odberateľov elektriny v SR, aby teraz Protimonopolný úrad SR v súlade so svojimi širokými kompetenciami dôkladne prešetril predmetný podnet a vyvodil prípadné dôsledky voči spoločnosti HBP,“ dodal.

Už od roku 2014 sa dotovaním uhlia z Hornonitrianskych baní zaoberá aj Európska komisia. V septembri 2016 sa na Brusel obrátila aj mimovládna organizácia na ochranu spotrebiteľov EICP, a to so sťažnosťou vo veci poskytnutia nelegálnej nepriamej štátnej pomoci pre HBP. Mimovládka argumentovala tým, že kompenzácia za spaľovanie uhlia v Novákoch nesmie prevyšovať nutnú úroveň nákladov a má byť výsledkom objektívnej analýzy.

© energia.sk

K téme