Ceny na burze stúpli, zdražie elektrina pre domácnosti?
Dodávatelia nakupujú v danom roku komoditu pre domácnosti za cenu, ktorú určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Do vzorca pre jej výpočet vstupuje podľa platnej vyhlášky priemerná cena elektriny na burze počas prvých 6 mesiacoch predchádzajúceho roka. Z údajov ÚRSO je zrejmé, že po niekoľkoročnom poklese od januára 2018 východisková cena porastie.
Pre prebiehajúci rok mali slovenskí dodávatelia nakúpiť komoditu za 26,93 EUR/MWh. Podľa údajov publikovaných na webe ÚRSO sa nová hodnota pre rok 2018 vyšplhala na úroveň 31,77 EUR/MWh. V medziročnom porovnaní tak narastie o 4,84 EUR/MWh.
Vývoj regulovanej nákupnej ceny od roku 2009
Rozsah hodnôt | CAL | Eur/MWh |
1.1.- 30.6.2009 | 2010 | 50,88 |
1.1.- 30.6.2010 | 2011 | 47,63 |
1.1.- 30.6.2011 | 2012 | 53,93 |
1.1.- 30.6.2012 | 2013 | 49,22 |
1.1.- 30.6.2013 | 2014 | 40,20 |
1.1.- 30.6.2014 | 2015 | 35,31 |
1.1.- 30.6.2015 | 2016 | 33,85 |
1.1.- 30.6.2016 | 2017 | 26,93 |
1.1.- 30.6.2017 | 2018 | 31,77 |
Podľa Martina Ondka zo spoločnosti Magna Energia doterajší vývoj nahrával postupnému zlacňovaniu. „Už vlani sme však upozorňovali, že trendy na trhoch sa začínajú obracať, čo sa už v tomto roku dotklo firemných odberateľov. Ak sa nezmenia ostatné zložky celkovej ceny, bude sa musieť tento fakt pretaviť aj do cenníkov pre domácnosti. Samozrejme posledné slovo bude mať štát prostredníctvom regulačného úradu,“ poznamenal šéf alternatívneho dodávateľa.
Na úvahy o budúcoročnom zdražovaní je podľa Stanislava Kovalíka zo spoločnosti ČEZ Slovensko priskoro. „V tejto chvíli je podľa mňa predčasné predvídať, aká bude celková cena elektriny pre domácnosti v roku 2018. Do jej skladby vstupuje mnoho faktorov, z ktorých väčšinu teraz ešte nepoznáme,“ uviedol pre náš portál šéf predaja pre segment SME a domácností.
Do ceny, ktorú platí koncový spotrebiteľ, okrem komodity a nákladom na dodávku vrátane primeraného zisku, vstupujú aj ďalšie položky. Zásadnou z nich je distribúcia. Významnou zložkou je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), ďalej tarifa za systémové služby a tarifa za straty pri distribúcii elektriny. Integrovanú cenu tvorí aj odvod do Národného jadrového fondu.
Za predpokladu, že ostatné premenné, ktoré vstupujú do cenotvorby, ostanú rovnaké a regulačný úrad sa nebude snažiť kompenzovať rast cien komodity na burze, by mali domácnosti na Slovensku od nového roka platiť za elektrinu o vyše 7 % viac ako v aktuálnom roku. „Dnes však ešte nikto nevie povedať, aká bude skutočnosť. ÚRSO v minulosti viackrát dokázal, že okrem ekonomickej podstaty regulácie berie do úvahy aj rôzne politické ciele,“ zdôraznil ďalej Ondko.
Deregulácia nie je na programe dňa
Mnoho dodávateľov roky volá po úplnej alebo čiastočnej deregulácii. Platná regulačná politika na obdobie 2017 až 2021 ale s takýmto riešením nepočíta. Novým šéfom ÚRSO sa navyše s najväčšou pravdepodobnosťou stane exminister Ľubomír Jahnátek. „Je to zároveň človek, ktorý uznáva silný regulačný rámec,“ povedal o ňom minulý týždeň predseda vlády Robert Fico.
Európska komisia naopak zastáva názor, že regulácia maloobchodných cien je prekážkou efektívnej hospodárskej súťaže. „Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sa mohli rozprúdiť trhové mechanizmy,“ zdôraznil v marci pre náš portál Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu.
© energia.sk