„Hyn sa ukáže…“, kto je slovenským regulátorom v energetike
Slovenská realita v cenovej regulácii je komplikovaná. Povedzme si najprv, kto všetko by tu chcel a kto by mal regulovať. A povedzme si aj, čo všetko chcú regulovať tí, čo chcú regulovať, a čo by mali regulovať tí, čo regulovať majú. Komplikované? Tak poďme postupne:
Regulácia ceny je predmetom záujmu všetkých: výrobcov, dodávateľov i odberateľov. Ešte viac však politikov, premiérov, ministrov, predsedov úradov, úradníkov. Niektorí, ktorí v odvetví podnikajú, chcú ceny s vyššou maržou tak, ako je to bežné vo všetkých iných odvetviach. Iní, zväčša tí, ktorých sa to ani netýka, preferujú aj záporné marže, pretože sa musia starať o svojich voličov.
Kategória zraniteľných odberateľov, na ktorých sa uplatňuje cenová regulácia, je v zákone o energetike charakterizovaná tak ako v celej EU: zraniteľní sú tí, ktorí sú na dodávke elektriny a plynu závislí, a prípadné prerušenie dodávky ohrozuje ich zdravie alebo dokonca život. Podľa zákona o regulácii to však sú iní zraniteľní: domácnosti a tzv. malé podniky.
Medzi domácnosti sa zväčša radia nielen byty, ale aj chaty, garáže, novodobé paláce postavené v štýle podnikateľského baroka. A malé podniky? Firmy so spotrebou do 30 MWh, medzi nimi aj zlatníctva, krčmy, herne a im podobné prevádzky. Materské škôlky nie, pretože tie majú aj kuchyňu a preto majú spotrebu zrejme vyššiu. A paradoxne: ak ste pripojení k prístrojom nahradzujúcim niektoré životné funkcie a ste v nemocnici, alebo v detskom domove, či zariadení pre seniorov, NIE STE ZRANITEĽNÝM odberateľom – nebývate v domácnosti, ani malom podniku.
Pravdou je, že v oblasti regulácie ceny domácností v posledných rokoch politikom „išla karta“. Ak porovnáme ceny, ktoré sú ako východiskové ceny základom pre výpočet cien, tak od roku 2010 to stále klesalo. Od 50,88 pre rok 2010 až po 26,93 pre rok 2017.
A zrazu pre rok 2018 nárast. Z 26,93 pre rok 2017 na 31,77 pre rok 2018. Nárast cien pre domácností pre rok 2018 (pri zachovaní ostatných zložiek celkovej ceny) bude predstavovať viac ako 7 %. Čo budú politici robiť? A čo regulátor, nový predseda, podpredsedovia? Ukáže sa či zvíťazí ekonomická podstata regulácie, ktorá má zabezpečiť (okrem iného) aj dlhodobú bezpečnú a spoľahlivú dodávku elektriny odberateľom a súčasne transparentné podnikateľské prostredie pre subjekty podnikajúce v odvetví.
Vecná regulácia je z doby doterajšieho Úradu za tichej asistencie MH SR len nástrojom na vytvorenie netransparentného a diskriminačného prostredia na neliberálnom, aj keď vraj „liberalizovanom“ trhu s energiami. Príkladov je veľa, nemá zmysel ich opakovať. Ale aspoň jeden musím: odberateľ má pri zmene dodávateľa podpísať doklad o tom, že prečítal a rozumie všeobecným obchodným podmienkam. Tie, vo forme vzorových, napísal úradník a nepoznám Slováka, ktorý by ich dokázal dočítať do konca (14 strán výpisu zo slovenských zákonov). Ak by sme to analyzovali kompletne, tak na základe tejto skutočnosti nemôže, bez následkov na svojom duševnom zdraví, nikto zmeniť dodávateľa. A komu o toto ide?
Je pravdou, že za donedávna funkčného vedenia Úradu sa ostatní úradníci iba prizerali na jeho výstupy. Nekomentovali, nemenili, neoponovali. Teraz, po cenových cestovaniach v čase na prelome rokov 2016/2017, svitlo na lepšie časy. MH SR si opäť uvedomilo, že za legislatívu a podnikateľské prostredie v oblasti energetiky stále zodpovedá ono a zdá sa, že niektoré veci by mohlo aspoň poopraviť.
Tak im dajme šancu: politikom aj úradníkom. A najmä odberateľom, ktorí to všetko platia.
K téme
