Priemysel: Štát zatiaľ neurobil nič s neúmernou cenou elektriny
Napriek rôznym povinným poplatkom (napríklad podpora OZE), ktoré iné krajiny EÚ nemajú vždy zarátané v koncových cenách energií, slovenské domácnosti aj tak platia za elektrickú energiu výrazne menej ako je priemer v EÚ, menej platia aj za plyn. Na túto pozitívnu štatistiku v pondelok poukázal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) na svojej webstránke.
Pri porovnaní cien s ostatnými okolitými krajinami tzv. vyšehradskej štvorky sa však potvrdzuje, že slovenské domácnosti platili v posledných rokoch za elektrinu predsa len najviac. Vlani sme sa priblížili k cenám v susednom Česku.
Graf 1 Priemerné koncové ceny elektriny pre stredne veľkú domácnosť [€/100 kWh]
Zdroj: Eurostat
Pozn.: ceny platné v prvom polroku každého roka pri ročnej spotrebe medzi 2500 kWh – 5000 kWh, vrátane všetkých daní a odvodov
Po zohľadnení príjmov, ktoré majú domácnosti k dispozícii, sa navyše ukazuje, že Slováci vynakladajú na energie najväčšiu časť svojich výdavkov v celej EÚ. Obzvlášť to platí pre nízkopríjmové skupiny odberateľov.
Avšak Európska komisia vo svojich hodnotiacich správach opakovane podčiarkuje predovšetkým vysoké ceny energií pre priemyselných odberateľov pôsobiacich na Slovensku, najmä pre energeticky náročné odvetvia. Dlhodobo na tento problém upozorňujú aj samotné podniky.
Veľký priemysel platí priveľa
„RÚZ otvorila tému komplexnejšie po prvý raz v roku 2014, vyzvala na širokú odbornú diskusiu, no bez odozvy zo strany štátu,“ uvádza Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vo svojom pozičnom dokumente, ktorý vydala v apríli tohto roka a náš portál ho má k dispozícii. Asociácia pripomenula akčný plán pre oceliarstvo, v ktorom sa vláda ešte pred troma rokmi zaviazala vypracovať analýzu opatrení a posúdiť možnosti znížiť tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). RÚZ spätne konštatuje, že na úrovni štátnej a verejnej správy sa ohľadom neúmernej výšky regulovaných nekomoditných poplatkov nespravilo nič a situácia sa ešte zhoršila.
„Upozorňujeme, že problém je aj naďalej aktuálny a akútny a je nevyhnutné ho začať riešiť čo najskôr,“ zdôraznila RÚZ.
Graf 2 Porovnanie koncových cien elektriny pre priemyselného odberateľa s ročnou spotrebou do 150 GWh [€/100 MWh]
Zdroj: RÚZ/energy analytics
Pozn.: porovnanie sa uvádza v koncových cenách oslobodených od DPH a daní, pri ktorých vzniká firmám nárok na vrátenie
RÚZ potešila informácia ministerstva hospodárstva, podľa ktorej sa malo v apríli 2017 začať vážne zaoberať otázkou výšky nákladov na financovanie systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a na báze vysoko účinnej kombinovanej výroby (OZE a VÚ KVET).
Minister opakovane uviedol, že časť podpory by sa mohla spolufinancovať zo štátneho rozpočtu, obdobne ako je to v Česku, Fínsku alebo Holandsku.
Súčasný systém podpory OZE a KVET produkuje vysoký deficit – vlani dosiahol úroveň takmer 200 miliónov eur, pričom pohľadávky prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktoré musia elektrinu od výrobcov z OZE a KVET vykupovať, dosahujú podľa MH SR sumu až približne 373 miliónov eur.
TPS a sieťové poplatky
Podľa priemyslu má najzásadnejší vplyv na ich koncový účet podpora OZE aj dotovanie výroby elektriny z domáceho hnedého uhlia. Súvisiaca TPS v období 2009 – 2017 stúpla takmer 10-násobne z hodnoty 2,72 €/MWh na súčasných 26,20 €/MWh. Nárok na nižšiu, len 5-percentnú sadzbu TPS majú štyri podniky (Duslo, Fortischem, OFZ a Slovalco), ktoré sú pripojené do prenosovej sústavy a spĺňajú určené podmienky pre hodnoty odchýlky a využitia odberového diagramu. Ostatné firmy medzi vyvolených nepatria.
Aj iné štáty EÚ uplatňujú výnimky a rozlišujú skupiny odberateľov z pohľadu znášania bremena podpory OZE. Tie by mali byť v súlade s usmerneniami EK o štátnej pomoci pre roky 2014 – 2020. Podľa nich energeticky náročné podniky resp. príjemcovia štátnej pomoci vo forme znížených poplatkov a daní na podporu OZE musia do roku 2017 znášať aspoň 15 % nákladov v porovnaní so situáciou ako keby nárok na podporu nemali a náklady by sa distribuovali medzi jednotlivé kategórie odberateľov rovnako. Od roku 2018 sa má tento podiel zvýšiť na min. 20 %.
Vysoké sieťové poplatky sa nepáčia napríklad cementárom. Zväz výrobcov cementu (ZVC) na ÚRSO zaslal list, v ktorom poukazuje „na doterajšiu neakceptovateľnú politiku voči energeticky intenzívnym výrobným odborom všeobecne“.
ZVC porovnal vývoj regulovanej nekomoditnej časti koncového účtu za elektrinu na Slovensku a v ČR. Odhadol, že celkové regulované položky v účte za elektrinu u podniku s ročnou spotrebou 100 GWh, rezervovanou kapacitou 20 MW a pripojením do distribučnej sústavy na napäťovej úrovni 110 kV, sú v tomto roku v prípade pôsobenia na Slovensku viac než 5,04 milióna eur a len 1,73 mil. eur v prípade pôsobenia tej istej firmy v ČR.
© energia.sk
K téme
