Vieme, aké zmeny zvažuje MH SR v systéme podpory OZE
Slovenské ministerstvo hospodárstva už vie, ako by chcelo zreformovať systém podpory obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET). Portál energia.sk má k dispozícii internú pracovnú verziu novely zákona 309/2009, súvisiace zmeny v zákonoch o energetike a regulácii aj úpravu vyhlášky ÚRSO o pravidlách trhu.
Rezort hospodárstva nám už v apríli potvrdil, že novela by mala platiť od začiatku budúceho roka, avšak niektoré ustanovenia až neskôr. To zodpovedá aj textu získanej pracovnej verzie novely, podľa ktorej má byť budúci rok prípravný a nové pravidlá podpory sa začnú uplatňovať od 1.1.2019.
Upozorňujeme, že nakoľko ide o neoficiálnu podobu novely z dielne MH SR, skutočné znenie návrhov, ktoré budú predložené do pripomienkového konania, sa môže líšiť. Napokon, už voči pracovnej verzii sa vzniesla kritika.
Prečo? Gigantický deficit
Takzvanú optimalizáciu systému podpory OZE a KVET ministerstvo zdôvodňuje troma hlavnými výzvami, ktoré sa vzťahujú predovšetkým k trom prevádzkovateľom regionálnych distribučných sústav (RDS), t.j. Západoslovenská distribučná, SSE-Distribúcia a Východoslovenská distribučná. Väčšinovým akcionárom v ich materských skupinách je štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva.
Prvým problémom je deficit, ktorý súčasný systém zavedený v roku 2009 každoročne generuje, stále sa zvyšuje a spôsobuje nárast koncových cien elektriny domácností aj podnikov. Financuje sa totiž prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému (TPS) a kvôli tzv. korekčnému mechanizmu sa vzniknuté dlhy opravujú s dvojročným oneskorením. Kým v roku 2015 dosiahol predmetný deficit výšku 112 miliónov eur, v roku 2016 to už bolo takmer 200 miliónov eur. „Podľa súčasnej právnej úpravy by mal byť deficit z roku 2016 splatený v roku 2018, čo by znamenalo nárast cien elektriny pre koncových spotrebiteľov o cca 11 EUR/MWh,“ upozornilo ministerstvo.
Tento rok TPS-ka vzrástla o viac než 3 €/MWh na sumu 26,2 €/MWh. Z nich takmer 17,6 €/MWh ide na obnoviteľné zdroje a cez 4 €/MWh na kogeneráciu.
Existujúce pohľadávky prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav z titulu súčasného deficitu systému ale podľa MH SR dosahujú až sumu približne 373 miliónov eur.
Straty a trojitá administratíva
Druhým problémom systému je, že celková produkcia elektriny z OZE a KVET, ktorú podľa súčasného zákona používajú traja prevádzkovatelia RDS-iek na krytie strát v sústave, významne prevyšuje ich reálne straty. „Prevádzkovatelia regionálnych distribučných sústav zvyšok vykúpenej elektriny predávajú na trhu, čo môže vyvolávať pochybnosti o dodržiavaní princípov unbundlingu v Európskej únii,“ priznalo ministerstvo.
Veľkým problémom pre distribučky je však takzvaný prekup – nadbytočné objemy vykúpenej elektriny musia predávať za cenu najmenej vo výške ceny elektriny na straty, ktorú určuje regulačný úrad. V roku 2017 je vo výške približne 26,9 €/MWh. V minulosti bola táto určená minimálna cena podstatne vyššia a pri značne nižších burzových cenách elektriny o ňu obchodníci nemali záujem.
Tretím problémom je podľa MH SR decentralizovaná agenda podpory rozdelená medzi tri RDS-ky, čo podľa rezortu a majoritného akcionára v distribučkách vedie k nízkej efektivite správy systému, zvyšovaniu administratívnych nákladov aj nákladov na predikciu a následne manažovanie odchýlok.
Súčasní producenti
Podmienky pre existujúcich výrobcov elektriny z OZE a KVET sa majú v zásade zachovať. Výkup s pôvodnou dobou podpory (na 15 rokov od uvedenia do prevádzky) však už bude zabezpečovať nový subjekt – povinný výkupca a doplatok má vyplácať zúčtovateľ podpory. Zodpovednosť za odchýlku budú môcť previesť na určený subjekt zúčtovania.
Všetci výrobcovia elektriny z OZE a KVET (súčasní aj noví) majú mať naďalej nárok na prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prístup, prenos, distribúciu aj dodávku elektriny. Taktiež by mali mať právo raz do roka (15.8.) zmeniť formu podpory na nasledujúci rok.
Pripájaniu výrobných zdrojov nad 10 kW už od decembra 2013 bráni zavedený stop stav u RDS-iek. K jeho odblokovaniu mala prispieť aj analýza, ktorú si nechal vypracovať prevádzkovateľ prenosovej sústavy SEPS s cieľom stanoviť maximálne hodnoty výkonu pripájaných zdrojov pre uzlové oblasti sústavy. Napriek opakovane avizovaným termínom zverejnenia jej záverov sa tak dosiaľ nestalo.
Ministerstvo uviedlo, že pri zavádzanom systéme pre nových producentov vychádzalo z detailnej analýzy systémov podpory fungujúcich v Nemecku, Spojenom kráľovstve, Rakúsku a Česku. Základné podmienky ale stanovuje usmernenie EÚ o štátnej pomoci v oblasti energetiky, ktoré už od tohto roka zavádza povinné aukcie a tendre.
Ako sme uviedli, na Slovensku by sa mal nový systém stať realitou od začiatku roka 2019.
Noví nad 100 kW – aukcie a príplatky
Základnou formou podpory pre všetky nové zariadenia s inštalovaným výkonom nad 100 kW má byť podpora prostredníctvom príplatku, tzv. podpora feed-in-premium, namiesto súčasnej pevnej výkupnej ceny, t.j. feed-in-tarify.
Predpokladom poskytnutia príplatku bude úspech v tendri, ktorý vyhlási ministerstvo hospodárstva. Detaily výberového konania upraví vyhláška MH SR. Ministerstvo bude teda rozhodovať o tom, akú technológiu, resp. podnikateľskú skupinu uprednostní, a o aký objem elektriny z OZE či KVET bude mať záujem.
Príplatok bude predstavovať rozdiel medzi ponúknutou cenou v rámci aukcie a výkupnou cenou, ktorú určí ÚRSO (viď nižšie). Príplatok sa má vzťahovať na celú vyrobenú elektrinu po odpočítaní technologickej vlastnej spotreby.
Príplatok má posielať organizátor krátkodobého trhu s elektrinou (OKTE), namiesto dnešnej trojice výkupcov – regionálnych distribútorov elektriny. Veľký producent bude sám zodpovedný za predaj elektriny obchodníkovi na trhu na základe obojstrannej, dobrovoľne uzavretej zmluvy. Výrobca bude zároveň sám niesť zodpovednosť za odchýlku alebo ju môže zmluvne preniesť na iný subjekt zúčtovania.
Noví do 100 kW – povinný výkup
Na nových výrobcov elektriny z OZE a KVET s inštalovaným výkonom do 100 kW vrátane sa má vzťahovať doplnkový systém podpory výkupnými cenami a doplatkom, obdobne ako doteraz. Rozdiel by mal byť v tom, že výkupnú cenu stanoví ÚRSO ako predpokladanú trhovú cenu elektriny (upravenú o koeficient), a nie ako dnešnú cenu na straty.
Zároveň by regulačný úrad mohol naďalej zmeniť cenu elektriny pre stanovenie doplatku, a tiež cenu ponúknutú v úspešnom tendri pri zdrojoch nad 100 kW, a to na základe zmeny ceny vstupných surovín použitých na výrobu elektriny (dosiaľ tzv. kladný alebo záporný palivový príplatok).
Za výkup elektriny by zodpovedal tzv. povinný výkupca vybraný v aukcii. Zodpovednosť za odchýlku má niesť určený subjekt zúčtovania, ktorý bude taktiež vybraný v aukcii. Môže ísť o dva samostatné subjekty. Výkupcom by mal byť priamo dodávateľ elektriny vybratý v aukcii alebo dodávateľ, ktorý sa s výrobcom dohodne v súlade s princípmi trhu.
MH SR už pripravilo aj interný návrh vyhlášky o pravidlách pre výber povinného výkupcu elektriny, pričom bude môcť v aukcii vybrať jedného alebo viacerých dodávateľov, a tiež pre výber určeného subjektu zúčtovania, kde vyberie vždy len jedného záujemcu. Ak by ministerstvo v aukciách nikoho nevybralo, predmetné úlohy by mali robiť dodávatelia poslednej inštancie. Tými sú traja veľkí dodávatelia elektriny – ZSE Energia, SSE a VSE.
Ministerstvo chce tiež rozhodovať o maximálnej kvóte pre výrobcov elektriny z OZE a KVET do 100 kW na kalendárny rok. Podľa pripravovanej novely zákona o energetike by každoročne do 30.6. určovalo ich celkový inštalovaný výkon, ktorý je možné pripojiť do sústavy. Ten má byť záväzný aj pre ÚRSO pri cenových konaniach o doplatkoch.
Ďalšie obmedzenia
Povinný výkup a prevzatie zodpovednosti za odchýlku (do 100 kW) by sa mali poskytovať do konca roka 2033. Pri zdrojoch využívajúcich slnečnú energiu sa má podpora prevzatím zodpovednosti za odchýlku vzťahovať len na zariadenia s inštalovaným výkonom do 30 kW vrátane.
Príplatok i doplatok by sa mali stále vyplácať na obdobie 15 rokov.
Finančná podpora sa naopak nemá dávať pri záporných cenách elektriny, konkrétne vtedy, ak na organizovanom krátkodobom cezhraničnom trhu s elektrinou budú záporné ceny najmenej počas obdobia šiestich po sebe nasledujúcich obchodných hodín.
Pri každej modernizácii a rekonštrukcii výrobného zariadenia vedúcej k zmene inštalovaného výkonu sa budú meniť aj podmienky poskytovanej podpory, pričom zásadné bude prípadné prekročenie hranice 100 kW, resp. 30 kW pri slnku.
Dôležité obmedzenie by mohlo ministerstvo hospodárstva zaviesť pre výrobcov z biomasy a bioplynu. Pri biomase zvažovalo podporu doplatkom i príplatkom oklieštiť na 80 % maximálnej ročnej výroby elektriny a pri bioplyne dokonca na 50 % max. ročnej výroby. Podľa rezortu by mali svoju produkciu prispôsobiť trhu a vyrábať najmä vtedy, keď je vyššia hodinová cena elektriny.
Zo zákona by tiež mohla vypadnúť naviazanosť podpory výroby kogeneráciou na využiteľné teplo, podstatná by mala byť len elektrická zložka.
Okrem toho by na základe súvisiacej zmeny zákona o energetike mal mať dispečing SEPS právo obmedziť výrobu elektriny z OZE a KVET pri operatívnom riadení sústavy. Pravidlá pre určenie náhrady za takéto obmedzenie určí ÚRSO.
Reakcia na súdy
V marci tohto roka Ústavný súd zdôraznil, že výrobcovia elektriny z OZE s právom na podporu si musia riadne plniť svoje zákonné povinnosti. Nezrušil preto paragraf zákona o obnoviteľných zdrojoch o ročnej strate podpory. Naopak, podľa novely sa má zvýšiť množstvo deliktov, pri ktorých bude táto sankcia hroziť. Súvisí to aj so zavedením povinného priebehového merania vyrobenej elektriny na svorkách generátora aj technologickej vlastnej spotreby elektriny.
V júni 2016 tiež Ústavný súd rozhodol o tom, že tzv. G-komponent nemusia platiť výrobcovia, ktorí nemajú s RDS-kou uzavretú zmluvu o prístupe. Jej uzavretie je pritom právo a nie povinnosť. Podľa pripravovanej novely zákona o energetike by sa to malo zmeniť – producenti elektriny aj prevádzkovatelia miestnych distribučiek budú mať povinnosť uzavrieť s regionálnym distribútorom elektriny nielen zmluvu o pripojení, ale aj zmluvu o prístupe, na základe ktorej im RDS-ky fakturujú G-komponent.
Centrum informácií
Výrobcom, distribučkám, SEPS-u, ale tiež regulačnému úradu narastie počet špecifických informačných povinností, a to najmä vo vzťahu k OKTE, ktorý je dcérskou firmou SEPS-u.
Dlhé roky sa hovorilo o zriadení jednotného výkupcu elektriny z OZE a KVET a počíta s ním aj aktuálna regulačná politika ÚRSO do roku 2021. Za potenciálneho jednotného výkupcu bolo považované práve OKTE. Operátor trhu ale kvôli európskym liberalizačným pravidlám nemôže obchodovať s elektrinou. OKTE by sa však mal stať centrálnym zúčtovateľom podpory.
MH SR poukázalo na to, že potenciálnym nákladom štátneho rozpočtu budú peniaze potrebné na zavedenie nového informačného systému pre správu podpory. Spôsob financovania a ich výška však bude závisieť na tom, akým zúčtovateľ podpory nový informačný systém zriadi (napr. či len rozšíri svoj súčasný informačný systém). Nové náklady OKTE by pritom mal ÚRSO plne zohľadniť v konaní o cenovej regulácii. V závere ich teda zaplatia koncoví odberatelia.
Štát získa, odberateľ možno ušetrí
Podľa pripravovanej doložky vplyvov rezort očakáva potenciálny pozitívny vplyv na štátny rozpočet vo výške takmer 243 miliónov eur. Tie by mohli pritiecť prostredníctvom dane z príjmov a osobitného odvodu, ktoré zaplatia prevádzkovatelia RDS, ako aj z dividendy, na ktorú má štát nárok ako akcionár v materských firmách RDS-iek. Najprv je ale potrebné splatiť ich existujúce pohľadávky vyplývajúce z deficitu systému podpory.
Novelou chce MH SR primárne získať pod kontrolu budúce náklady na podporu elektriny z OZE a KVET. Pokiaľ ide aktuálny deficit, rezort pripustil, že by štát mohol, ale nemusel, poskytnúť OKTE peniaze na zníženie dopadu podpory na cenu elektriny pre koncových odberateľov.
V nami získanom návrhu novely zákona sa nijakým spôsobom nespomína tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), v rámci ktorej spotrebitelia elektriny výrobu z OZE a KVET dotujú. Napokon, samotná tarifa bola zavedená podzákonnou vyhláškou ÚRSO, čo je tiež jeden z argumentov o jej protizákonnosti v žalobe podanej na okresný súd v Bratislave aj na Ústavný súd.
© energia.sk
K téme
