Slovensko má výhrady k zmenám v hospodárnosti budov
Koncom minulého roka predstavila Európska komisia balík Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorý chce spraviť prioritu z energetickej efektívnosti. Jeho súčasťou je tiež návrh novely smernice (2010/30/EÚ) o energetickej hospodárnosti budov. Predbežné stanovisko Ministerstva dopravy a výstavby SR k jej zneniu je od tohto týždňa v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Kde si Slovensko chce uplatniť výhradu preskúmania?
Smernica prináša nové požiadavky pre budovanie nabíjačiek pre elektroautá. Od rok 2025 má platiť povinnosť zabezpečiť infraštruktúru pre elektromobily v nových bytových a nebytových budovách resp. po významnej rekonštrukcii. Ministerstvo dopravy upozorňuje, že pri budovaní infraštruktúry je potrebné zohľadňovať hlavne ekonomické aspekty a vplyv na elektrizačnú sústavu SR.
Rezort navrhuje do znenia smernice doplniť podmienku, že povinnosť možno splniť iba ak je to technicky a ekonomicky efektívne riešenie. Ako vysvetľuje vo svojom stanovisku, v prípade káblových rozvodov pre parkovacie miesta bude možno potrebné doplniť vonkajšiu elektroenergetickú infraštruktúru. Pre budovy, ktoré prešli významnou obnovou, by podľa rezortu bolo vhodné na zabezpečenie nabíjacích zariadení vytvoriť podporný mechanizmus.
Z požiadavky na infraštruktúru budú mať členské štáty možnosť vyňať budovy, ktoré vlastnia malé a stredné podniky, ako aj verejné budovy spadajúce pod smernicu o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá (2014/94/EÚ). Aj v tomto bode si Slovensko uplatnilo výhradu preskúmania.
Novinkou sa má stať tiež „ukazovateľ inteligentnosti“ budovy, ktorý má spolu s podmienkami prijať EK delegovaným aktom. Štáty by už teda do tohto ukazovateľa nemali ako zasiahnuť. Slovensko však navrhuje, aby jeho definícia bola priamo súčasťou smernice. Od EK ďalej žiada, aby doplnila príklad pre rozsah hodnotenia tohto ukazovateľa a metodiku jeho výpočtu.
Problémom komparácia úspor energetickým certifikátom
Na posudzovanie úspor dosiahnutých v budovách po rekonštrukcii, ktoré boli financované s verejnou podporou, chce EK zaviesť využívanie energetických certifikátov. Zmena by spočívala v porovnaní certifikátu pred a po takejto obnove. Okrem toho, pri verejných budovách s plochou nad 250 m2 má vzniknúť povinnosť evidovať skutočnú spotrebu energie v národnej databáze.
Rezort dopravy navrhuje, aby sa úspory určovali komparáciou ukazovateľa energetickej hospodárnosti budovy pred obnovou a následne po jej ukončení. Vyhotovenie energetických certifikátov za účelom poskytovania finančných stimulov považuje za zbytočnú administratívnu a peňažnú záťaž.
Výhrada pre náročnosť výpočtu spotreby primárnej energie
Smernica sa venuje aj kontrole vykurovacích systémov. Zvýšiť sa má hranica pre povinnosť pravidelných kontrol. Počíta sa tiež so zavedením systémov automatizácie a riadenia budovy ako alternatíve k fyzickým kontrolám.
Povinnosť pravidelných kontrol vykurovacích systémov už zákon na Slovensku rieši. V dôsledku smernice bude potrebné upraviť hranice pre jej vykonávanie na základe spotreby „primárnej“ energie. Aplikácia v praxi bude podľa názoru ministerstva náročná, lebo majiteľ budovy bez znalosti technických výpočtov v oblasti energetiky bude musieť využiť služby tretích osôb. Logicky sa mu tým navýšia náklady, čím sa stiera význam nákladovo-efektívnych opatrení.
V tomto bode preto rezort navrhuje ponechať stav podľa súčasnej smernice. Povinnosť kontroly sa definuje na základe účinného menovitého výkonu zariadení priestorového vykurovania alebo klimatizačných systémov. Ako alternatívu navrhuje SR určiť hranicu pre pravidelné kontroly na úrovni konečnej energetickej spotreby, ktorá sa získa z vystavených faktúr.
Smernica zavádza viacero nových pojmov, kde pri niektorých SR vyžaduje ich precíznejšie vymedzenie. Mení sa tiež definícia technického systému budovy, ktorá podľa názoru rezortu nie je dostatočne jasná. Žiada tak spresniť, či ide o jednotlivé technické systémy resp. jeden celkový technický systém budovy.
Ak návrh smernice príjmu členské štáty EÚ a europarlament, do 12 mesiacov musí byť transponovaná do slovenských právnych predpisov. SR však na základe výhrady ministerstva požaduje predĺženie transpozičnej lehoty na štandardné dva roky.
Predbežné stanovisko rezort zatiaľ konzultoval s Ministerstvom hospodárstva SR, Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, Slovenským zväzom výrobcov tepla, Republikovou úniou zamestnávateľov, Zväzom stavebných podnikateľov Slovenska, Integrovaným odborovým zväzom, Úniou dopravy, pôšt a telekomunikácií a Združením pre podporu obnovy bytových domov. Teraz sa k nemu môže vyjadriť širšia verejnosť.
© energia.sk
K téme
