Kto určuje smer v energetike EÚ? Slovenskí europoslanci to nie sú
Mimovládna organizácia VoteWatch sa v novej štúdii zaoberala tým, kto má v Európskom parlamente najväčší vplyv na formovanie energetických politík. Z pohľadu národných delegácií sa zistilo, že spomedzi 750 legislatívcov sú najvplyvnejšími zástupcovia zo skupiny štátov strednej a severnej Európy. Na mapke sú vyznačené tmavo a svetlo zelenou farbou. Ako jeden z určujúcich faktorov sa ukázalo vnímanie Ruska ako potenciálnej hrozby. Jedným z cieľom energetickej únie je práve znížiť závislosť na dodávkach plynu z Ruska, čo do veľkej miery ovplyvňuje postoje delegácií.
Trinásti slovenskí europoslanci sú však výnimkou. Nachádzajú sa na opačnom konci spektra vplyvu a patri do skupiny s najmenším vplyvom na formovanie energetickej politiky EÚ, ktorý je na infografike vyznačený červenou farbou. Okrem slovenskej delegácie tam patria zástupcovia z krajín prevažne západnej a južnej Európy, vrátane ostrovných štátov.
Infografika ale vypovedá o priemernom vplyve na jedného europoslanca tak, aby sa vyčíslila sila národnej delegácie ako takej, upozorňujú tvorcovia. Ak by sa bral do úvahy počet poslancov, potom by aj celkový vplyv zodpovedal veľkosti krajiny, najvplyvnejšie by tak boli Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko.
Rozdielny prístup delegácií k zelenej energii
Štúdia sa ďalej zaoberala postojmi krajín v oblasti podpory zelených zdrojov. Najsilnejšia opozícia voči rýchlemu prechodu na obnoviteľné zdroje energie prichádza od zástupcov Slovenska, Českej republiky a Poľska. Konzervatívny postoj majú všetky post-komunistické krajiny, jedinou výnimkou je Estónsko.
Skupiny národných delegácií, ktoré boli vyhodnotené ako najvplyvnejšie, sa v názore na OZE líšia. Silnú podporu má zelená energia u škandinávskych delegácií, podobne zmýšľajú európski zákonodarcovia z krajín južnej Európy. V prípade severských europoslancov pochádza silný príklon k environmentálnym štandardom z domáceho prostredia a sú ochotní ich propagovať na úrovni EÚ.
Pokiaľ ide o delegácie južanských krajín, ich záujem o udržateľnú energetiku vychádza z programu protestných ľavicových strán, ktorých popularita doma narastá. Príkladom je Syriza z Grécka alebo jej španielska obdoba Podemos.
Najvplyvnejší Slovákom je Miroslav Mikolášik
Zostavený bol aj rebríček najvplyvnejších europoslancov v energetike. Na prvom mieste sa umiestnil Claude Turmes z Luxemburska z frakcie Zelených. Ako druhý v poradí skončil Poliak Jerzy Buzek z Európskej ľudovej strany, ktorý predsedá aj Výboru pre priemysel, výskum a energetiku. Tretím najvplyvnejším je zástupca Dánska, Morten Helveg Petersen z Aliancie liberálov a demokratov z Európu.
Do prvej desiatky sa žiadny Slovák nedostal. Za nášho najvplyvnejšieho europoslanca v energetike bol vyhlásený Miroslav Mikolášik, ktorý je členom Európskej ľudovej strany a venuje sa aj energetickej bezpečnosti. Vo voľbách kandidoval za KDH.
Pri spracovaní analytici vychádzali z vlastného algoritmu. Ten okrem hlasovaní poslancov v pléne zohľadňoval aj mnohé iné kritériá. Je kombináciou viacerých faktov a aktivít, od viditeľných ukazovateľom, akými sú spravodajstvo alebo pozície v parlamentných výboroch, až po tie menej viditeľnejšie. Zohľadňovala sa tiež skutočná účasť na rozhodovacom procese či členstvo europoslancov v záujmových skupinách Európskeho parlamentu, ktoré lobujú v oblasti energetickej politiky.
Na špeciálne vytvorenom algoritme spolupracovalo vyše 200 odborníkov, ktorí navrhli kritériá a priradili im váhu z pohľadu dôležitosti. Pokiaľ ide o prechod na OZE, táto časť štúdie je založená na 15 relevantných hlasovaniach, vrátane mnohých kontroverzných otázok. Celkovo sa analyzovalo vyše 30 000 politických faktov. Autori štúdie ale zdôrazňujú, že europoslanci s menšou chuťou podporiť rýchly prechod na OZE, nemusia byť reálne proti rozvoju udržateľnej energetiky.
© energia.sk