Štát už utopil v plánovanom ropovode milióny eur

Približne 15 rokov sa hovorí o výstavbe ropovodu medzi Slovenskom a Rakúskom, presnejšie Bratislavou a rafinériou OMV vo Schwechate (Bratislava – Schwechat Pipeline, BSP). Na začiatku sa podčiarkovala nutnosť zaistiť budúce príjmy do štátneho rozpočtu a zabezpečiť alternatívne dodávky ropy na naše územie.

Po sprevádzkovaní zrekonštruovaného potrubia Friendship1 medzi ropovodmi Družba a Adria vo februári 2015 s kapacitou až 6 miliónov ton ročne sa akútna nutnosť diverzifikácie vytratila. Hlavný odberateľ ropy na Slovensku bratislavská rafinéria Slovnaft minulý rok spracovala 5,6 milióna ton ropy dodanej z Ruska prostredníctvom Družby a zároveň 95 tisíc ton ropy nakúpenej cez ropovod Adria z alternatívnych zdrojov.

Utopené milióny?

Pred rokom sme v našom článku upozornili, že štátny prepravca ropy Transpetrol, ktorý má v projekte 74 % akcií, do svojej dcérskej firmy investoval už takmer 7,9 milióna eur a poskytol jej viacero pôžičiek. Taktiež ku koncu minulého roka Transpetrol evidoval finančnú investíciu v BSP v obstarávacej cene 7,898 mil. eur a poskytnutú dlhodobú pôžičku vo výške 4,773 mil. eur. Podľa účtovnej závierky v roku 2015 poskytol pôžičku pre BSP takmer 551 tisíc eur, vlani to už bolo takmer 936 tisíc eur.

Do projektu ale dáva peniaze aj rakúska spoločnosť OMV, ktorá v BSP vlastní 26 %. Ku koncu roka 2016 evidovala pôžičku vo výške 1,388 mil. eur.

Tento rok Transpetrol priznal, že viac ako 4 milióny eur vynaložených nákladov vyjde nazmar. „Vzhľadom na aktuálny stav projektu Spoločnosť prehodnotila v minulosti vynaložené investičné náklady a takto identifikovala jednotlivo vynaložené náklady, ktoré nezodpovedajú súčasnému stavu projektu a teda nebudú prinášať budúce úžitky. Výška týchto nevyužiteľných nákladov predstavuje k 31. decembru 2016 čiastku 4 069 tis. EUR (k 31. decembru 2015: 757 EUR),“ uvádza sa v účtovnej závierke.

Čo si o tom myslí hlavný akcionár Transpetrolu? Ministerstva hospodárstva sme sa pýtali, či považuje tieto investície a pôžičky pre BSP za efektívne vynaložené peniaze.

„Projekt ropovodu BSP je dlhodobo pripravovaná investícia.  Pre Transpetrol a.s. ide stále o najvýznamnejšiu rozvojovú investíciu, ktorá má zásadný vplyv na intenzifikáciu prepravy ropy na slovenskom úseku ropovodu Družba a teda aj hospodárske výsledky spoločnosti,“ uviedol pre náš portál hovorca MH SR Maroš Stano.

Hľadanie optimálneho riešenia vrátane trasy ropovodu podľa neho „determinuje aj potrebu ďalšieho financovania projektu v jeho prípravnej fáze zo strany oboch akcionárov…To má spolu s predlžovaním času začatia realizácie dosah na ďalšie úpravy trasovania tak, aby výška vložených investícií zodpovedala z pohľadu oboch investorov projektovanému času ich návratnosti“.

Trasa sa stále mení

Pôvodné odvážne plány hovorili o začiatku výstavby ropovodu už v roku 2004, pričom sa počítalo s trasou cez Žitný ostrov. Proti tomu sa postavili ekologickí aktivisti, poukazujúci na riziká pre zásobovanie s pitnou vodou. Neskôr sa rozhodlo, že Žitný ostrov zostane kvôli ochrane podzemných vôd projektom nedotknutý. Z možných variánt trasy vrátane Malých Karpát  bola za najekonomickejšiu označená trasa cez bratislavskú Petržalku, s čím ale mesto zásadne a vytrvalo nesúhlasí.

Mestské zastupiteľstvo bolo o vývoji v projekte a trasovaní ropovodu informované napríklad na zasadnutí 29. septembra 2016, na ktoré pozvali aj ministra hospodárstva Petra Žigu. Ten sa ho ale nezúčastnil. Koncom minulého roka však Žiga vyjadril v rozhovore pre agentúru SITA určité pochybnosti o projekte BSP s tým, že nechce ísť proti názoru verejnosti a hľadajú sa alternatívne trasy mimo Bratislavu.

Na otázku nášho portálu ako vláda v súčasnosti vníma tento projekt, ministerstvo tento týždeň odpovedalo vyhýbavo a odkázalo nás na schválené dokumenty Európskej komisie týkajúce sa projektov spoločného záujmu.

Rokovania a analýzy pokračujú

Mesto Bratislava sa dlhodobo sťažuje, že o projekte nemá dostatok informácií. Spoločnosť BSP naopak tvrdí, že s dotknutými stranami je v kontakte. Podľa Transpetrolu sa vlani opakovane uskutočnili rokovania manažmentu BSP so zástupcami mesta i jeho poslancami, zástupcami bratislavského kraja, občianskych združení, ministerstiev hospodárstva, zahraničia aj životného prostredia, úradom vlády aj podpredsedom vlády pre investície.

„Manažment vypracoval materiál o aktuálnom stave projektu ropovodu Bratislava-Schwechat s odporúčaniami pre prehodnotenie trasovania projektu, ktorý bol zaslaný na MH SR. Jeho prerokovanie vládou sa predpokladá v roku 2017,“ uviedol Transpetrol.

V reakcii na otázku, ako sa majú trasy zmeniť, nás MH SR odkázalo na realizátora projektu. „Pri jeho príprave sa kladie dôraz na zohľadnenie ekologických, ekonomických aj bezpečnostných kritérií. Konečné rozhodnutie vo vzťahu k trase ropovodu, ako aj k jeho realizácii, je predmetom odborných analýz,“ uviedol hovorca ministerstva Maroš Stano.

Bližšie informácie nám však neprezradila ani spoločnosť BSP. „Aktuálne je projekt BSP vo fáze výberu najvhodnejšej trasy vedúcej územím SR a po jej schválení všetkými zainteresovanými stranami bude možné prikročiť k realizácií projektu. Popri prácach na trase vedúcej územím Rakúskej republiky sa v súčasnosti odborne posudzuje možnosť plnenia ustanovení platnej legislatívy v SR a EÚ  pre oblasť povoľovania stavieb tohto druhu,“ uviedol pre náš portál prokurista BSP Robert Nemcsics, ktorý do júna minulého roka pôsobil aj v predstavenstve Spoločnosti pre skladovanie, ktorá sa zameriava na skladovanie ropy a ropných produktov.

„Predpokladáme, že v priebehu tohto roka bude možné na základe vyššie uvedených činností definovať nielen ďalší postup prác na projekte, ale aj, resp. najmä definitívne stanovisko k možnostiam, podmienkam a presným termínom  realizácie projektu ropovodu BSP,“ dodal Nemcsics.

V januári tohto roka sa pritom pre portál Biztweet vyjadril, že postup prác aj definitívne stanovisko budú do konca marca tohto roku. Zdá sa, že sa to nestihlo.

© energia.sk

K téme