Zraniteľní odberatelia, nezraniteľné ministerstvo
Vyhodnotiť pripomienky odborníkov z energetiky, ktoré sa zaoberajú už raz politikmi vymysleným konštruktom ako koho ustanoviť, je asi zbytočné a verím, že to veľa času MH SR nezabralo. Majú v tom jasno a hádam nebudú počúvať energetikov. Energetici, aspoň niektorí, sa však venovali aj iným témam. Naivne si mysleli, že Zákon o regulácii, je zákonom o regulácii a tak sa pokúsili odstrániť aspoň najvýraznejšie vady zákona, ktorý bol roky témou, do ktorej mohol vstúpiť len predseda.
A tak naivní energetici vo svojich pripomienkach navrhovali (veď sú to tiež podnikatelia) odstrániť byrokratickú záťaž pri predkladaní rovnakých návrhov dokumentov (prevádzkové poriadky, cenové návrhy, hlásenia o tom, že nie je čo hlásiť a pod.). Zmyslom návrhu bolo (a asi aj zostane) predovšetkým zamestnať dostatočný počet úradníkov, ktorí vydávajú rovnaké dokumenty pre všetkých, ktorí o to požiadajú. A ďalší úradníci zase musia kontrolovať, či žiadosť alebo hlásenie boli podané a či náhodou nie je potrebné udeliť pokutu.
Ako príklad možno uviesť takú jednoduchú vec, akou sú sťažnosti. Chcete si sťažovať? Nech sa páči. Máme na to zákon, je ním Zákon o sťažnostiach. Ten hovorí, že „lampárňou“ pre sťažnosti na energetikov je URSO. Ak si chcete sťažovať na (ne)činnosť URSO, príslušnou „lampárňou“ je Úrad vlády. Evidenciu sťažností podľa energetickej legislatívy však musí viesť každý, kto v energetike niečo robí. Okrem evidencie musí pravidelne podať hlásenie, či si niekto naň sťažoval. V praxi by sa mal ísť spýtať na „lampáreň“, t.j. na URSO, či si niekto naň sťažoval. A perličkou je, že to, čo sa na URSO dozvedel, musí úradu aj spätne oznámiť a to aj keby sťažnosť nebola ani jedna. Alternatívne sa na to môže… a zaplatiť pokutu od 500,- do 100 000,- Eur, podľa rozhodnutia predsedu.
Osobitnou vadou zákona o regulácii, ale aj vôbec slovenskej legislatívy, je postavenie tzv. zraniteľných odberateľov. Pravdou je, že všetci sme zraniteľní. Ale podľa jednotlivých zákonov inak. A podľa zákona o regulácii v platnom a žiaľ aj ďalej platnom znení, sú niektorí nezraniteľní. Za zraniteľných považuje zákon o energetike (ale aj európska smernica) tých, ktorí sú odkázaní na elektro prístroje a tí, ktorí sú ZŤP a kúria elektrinou alebo kúria plynom.
V zákone o regulácii je táto definícia ďalej vymedzená a zraniteľní majú bývať v domácnosti alebo musia byť malým podnikom (!). Táto formulácia zabezpečuje cenovú reguláciu komodity pre domácnosti a malé podniky tak, aby bol čo najväčší priestor v cene na s dodávkou nesúvisiace položky, ako je napr. TPS. Znie to úžasne, ako sa staráme o slabších, má to však problém. Lepšie povedané, problém majú tí zraniteľní odberatelia, ktorí sú odkázaní na prístroje a bývajú v sociálnych zariadenia, zdravotníckych ústavoch či dokonca v detských domovoch. Na tých sa našej ochrany v legislatíve neušlo.
Všetci budú spokojní: budeme mať predsedov, podpredsedov, úradníkov, kontrolórov…
K téme
