Pripomienky k zákonu o regulácii boli obsiahle a fundamentálne. Neprešli

Viac než 180 námietok z toho 117 zásadných malo preskúmať ministerstvo hospodárstva (MHSR), ktoré 15. marca spustilo urýchlený proces pripomienkovania novely zákona o regulácii. Výhrady zaslali energetické firmy, zamestnávateľské združenia, ministerstvá, samosprávy, štátne úrady vrátane ÚRSO, poslanec parlamentu i verejnosť. Vybrali sme hlavné body, ktorých sa týkali.

Jasná zhoda

Zhodu našli takmer všetky pripomienkujúce subjekty v tom, že účasť ministerstiev hospodárstva a životného prostredia vo vybraných cenových konaniach nie je možná a žiadali vypustiť novelizačný bod 26. Zdôraznili pritom nesúlad so smernicami EÚ, o ktorom samotné MHSR v roku 2012 hovorilo v dôvodovej správe pri prijímaní teraz platného zákona o regulácii.

Mnohí uviedli, že by došlo k ohrozeniu nestrannosti úradu, diskriminácii ostatných účastníkov trhu či akcionárov (napr. u distribútorov elektriny), hrozilo riziko získania a zneužitia dôverných informácií. V námietkach tiež pripomínajú, že MHSR ako úplný či čiastočný akcionár vo firmách na prenos elektriny, prepravu plynu aj distribúciu energií má dostatočný prístup k informáciám a maximálne by tak malo byť zúčastnenou osobou monitorujúcou priebeh cenového konania.

Zásahu sa obával aj Úrad jadrového dozoru, podľa ktorého by mohlo ísť o precedens intervencie ministerstiev aj pri správnych konaní iných nezávislých úradov v rozpore s legislatívou EÚ. Samotné MŽP vo svojej pripomienke uviedlo, že jeho účasť nie je potrebná a stačí mu pripomienkovanie regulačnej politiky. Zároveň Odbor aproximácie práva sekcie vládnej legislatívy Úradu vlády SR žiadala odôvodniť účasť ministerstiev v cenových konaniach v kontexte európskych smerníc.

Taktiež bod 29, ktorým sa má zaviesť zvolávanie valného zhromaždenia pri všetkých výzvach úradu na doplnenie alebo zmenu parametrov s vplyvom na cenu, považujú pripomienkujúci za nevykonateľné, paralyzujúce a v rozpore s obchodným zákonníkom.

Termíny na spracovanie veľmi častých výziev úradu bývajú rádovo pár dní a konania by sa zo súčasných priemerne 60  dní predĺžili najmenej na 100  dní. Buď by sa teda dostatočne nestihli vyjadriť regulované subjekty alebo by ÚRSO nedokázalo nič včas schváliť. „Navrhované ustanovenie, ktorým bude musieť dávať schvaľovať zmenu aj na výzvu úradu sa javí ako neprofesionálne bez znalostí fungovania danej veci v praxi,“ uviedlo ÚRSO.

Vyhodnocovanie dopadov

Zaujímavú spleť reakcií vyvolal novelizačný bod 27, podľa ktorého by subjekty k cenovým návrhom povinne prikladali vyhodnotenie dopadu na jednotlivé skupiny odberateľov. Opakovanou výčitkou je, že túto úlohu má robiť samotný regulátor z povahy svojej činnosti. Navyše spomínané jednotlivé skupiny nie sú ani definované. Individuálne firmy sa však navrhovanej povinnosti snažia vyvliecť aj osobitne.

Napríklad eustream poukázal na to, že predkladanie vyhodnotenia dopadov návrhu ceny na odberateľov je u nich nevykonateľné, lebo závisia od obchodných rozhodnutí ďalších článkov (shipperi, dodávatelia plynu a pod.). Rovnako neuskutočniteľné to má byť aj pre dodávateľov energií, ktorí vplyvy zdôvodňujú závislosťou od meniacej sa ceny komodity, externých nákladov, dostupnosti flexibilnej zmeny dodávateľov a premenlivého portfólia odberateľov. Viacerí žiadali, aby vyhodnotenie predkladali len monopolné entity v elektrine, plyne aj teple, pri malých firmách na to nie sú ani ľudské kapacity. Niektorí si trúfli stanoviť aj číselné hranice v duchu vyhodnocovať vplyv cenového návrhu len ak sa týka viac ako 300 odberateľov (Slovnaft) alebo viac ako 1000 odberateľov či u firiem s nadpolovičným podielom výnosov z regulovanej činnosti (SOPK).

Komplikované vedenie úradu

S oddelením funkcie predsedu ÚRSO a predsedu Regulačnej rady (RR) má problém len samotný regulačný úrad, ostatné pripomienkujúce subjekty tento krok podporujú.

Mnoho nejasností sa ale našlo pri vymedzení právomocí nových podpredsedov či spolupodpisovaní rozhodnutí. Niektorí žiadali, aby predsedu úradu naďalej menoval prezident, druhí zase, aby vláda, a nie samotný predseda, menovala aj podpredsedov úradu. AmCham, ZSE Energia aj ÚRSO chceli tiež bližšie špecifikovať požiadavky na vzdelanie členov RR, tak aby bolo pokryté právnické, ekonomické alebo technické zameranie. Svojho člena v RR by chcelo mať aj združenie miest a obcí. Poslanec Miroslav Beblavý žiada zverejňovanie zápisníc z rokovaní RR alebo jej verejné zasadnutia.  

Pripomienkujúci majú odlišné pohľady na finančné ohodnotenie členov RR. Ministerstvo hospodárstva navrhlo zvýšenie odmeny predsedovi RR z 1,3 násobku odmeny člena rady na 1,5 násobok. V roku 2015 zarobil bežný člen RR okolo 40 tisíc eur ročne, predseda rady cez 70 tisíc eur ročne. Bližšie nešpecifikovaný zástupca verejnosti by rád zvýšil súčasnú odmenu na úroveň manažérov vo vrcholových pozíciách regulovaných subjektov, aby sa zaistila ich nezávislosť. ZSE Energia si naopak myslí, že predsedovi, podpredsedovi a členovi rady patrí mesačne odmena vo výške 400 eur.

Spoločnými silami

Tri zamestnávateľské asociácie (AmCham Slovakia, AZZZ, RÚZ) aj Slovenské elektrárne pripojili rovnakú komplexnú pripomienku k celému materiálu, v ktorej požadujú:

• A. Dlhodobý, stabilný a predvídateľný regulačný rámec;
• B. Nezávislosť úradu;
• C. Vzájomne nezávislé fungovanie úradu a rady úradu ako aj oddelenie funkcie predsedu úradu a predsedu/člena rady úradu;
• D. Kompenzáciu výkonu regulovaných činností;
• E. Transparentnosť,
• F. Rešpektovanie princípu právnej istoty a zákaz retroaktívnych zmien;
• G. Odstránenie neprimeraných regulačných bariér s negatívnym vplyvom na fungovanie trhu s elektrinou;
• H. Vykonávanie hĺbkovej analýzy predkladaných legislatívnych aktov a ich zverejnenie ako aj povinnosť viesť dialóg s odbornou verejnosťou;
• I. Zníženie administratívnej záťaže účastníkov trhu.

Ďalšie námety

Niektoré subjekty tiež navrhli zaviesť do zákona nové povinnosti pre ÚRSO – povinnosť zverejňovať na svojej webovej stránke kumulované údaje a informácie, ktoré úrad poskytuje medzinárodným organizáciám, Európskej komisii a ktoré interne vyhodnocuje pre účely primeranej regulácie a povinnosť stanoviť inštitút konzultácie k dôležitým opatreniam a rozhodnutiam vrátane špecifického konzultačného miesta na webe úradu.

Predseda Združenia dodávateľov energií (ZDE) Michal Hudec priblížil časť pripomienok v komentári, ktorý sme zverejnili v piatok. Okrem toho však chcelo ZDE vymazať aj definície dodávky elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti, malého podniku a zraniteľného odberateľa, tak aby ich definoval len zákon o energetike, ktorý napríklad skupinu zraniteľných odberateľov významne redukuje.

Dodávatelia spolu so Združením prevádzkovateľom miestnych distribučných sústav (ZMDS) žiadali doriešiť režim pre prevádzkovateľov MDS, ktorým ÚRSO stále neschválil nové ceny pre tento rok.

Ministerstvo financií aj regulačný úrad požadovali doplniť vplyv novely na rozpočet verejnej správy, a to v súvislosti s navrhnutým zvýšením odmeny predsedovi RR, vznikom pozície ďalšieho podpredsedu úradu alebo zvýšenými nákladmi na účasť ministerstiev v cenových konaniach.

Ako to dopadlo?

Ministerstvo chce mať podobu nového zákona v platnosti od 1.6.2017. Priam neuveriteľnou rýchlosťou prebehlo vyhodnotenie zaslaných pripomienok – ministerstvo akceptovalo celkovo necelých 40 pripomienok, z toho len 8 zásadných a 9 čiastočne. O zvyšku tvrdí najmä to, že ide nad rámec novely.

Pokiaľ ide o účasť ministerstiev v cenových konaniach, MHSR argumentuje tým, že ide o podstatnú obsahovú súčasť návrhu. V prípade bodu 29 (zvolávanie valného zhromaždenia), ministerstvo uviedlo, že sa pôsobnosť presúva na predstavenstvo.

Viaceré principiálne pripomienky k celému materiálu, resp. návrhu novely, ministerstvo akceptovalo (napríklad od trojice zamestnávateľských združení či ZDE), avšak konkrétne návrhy, v ktorých boli opatrenia podrobnejšie rozpracované, zamietlo.

Treba tiež dodať, že ÚRSO jasne odmietlo deklarovaný dôvod vládneho rezortu na skrátené legislatívne konanie. Keďže ceny stanovené pre rok 2017 platia do konca regulačného obdobia, žiadne zákonom stanovené termíny na predkladanie cenových návrhov nie sú až do roku 2021.

Po prevalení kauzy s cenami energií sa pritom minister hospodárstva Peter Žiga obhajoval tým, že v rámci pripomienkovania cenovej vyhlášky upozorňoval regulátora na riziká súvisiace so zmenami distribučných sadzieb a MHSR žiadalo o dôkladnú analýzu vplyvov novej legislatívy. Pri prijímaní tejto novely zákona sa ukazuje, ako veľmi rezort hospodárstva zohľadňuje fundamentálne varovania jednotlivých subjektov.

„Európska komisia sa nevyjadruje k ešte neschválenej legislatíve. Po finálnom schválení a notifikácii Európska komisia zhodnotí súlad národnej legislatívy s európskou,” uviedla Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie.

Materiál už bol predložený na vládu spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie. Vyzerá to tak, že MHSR aktuálne presadí svoju vôľu. Dôsledky, vrátane potenciálneho infringementu zo strany EK, sa zatiaľ odkladajú.

© energia.sk

K téme