Návrh novely zákona o regulácii je dobrým základom
Za Združenie sme pripomienkovali pomerne podrobne a s príslušnými argumentmi spôsob menovania predsedu a podpredsedov úradu, spôsob menovania členov rady a vyslovili sme sa jednoznačne v prospech rady ako jediného a výlučného odvolacieho orgánu.
Vychádzali sme z viacerých faktorov. Prvým je európska legislatíva a z nej prameniace nároky na kreovanie a fungovanie regulačného orgánu v energetike. Kolektívne vedenie úradu je téza, ktorá je jednoznačne v súlade s požiadavkami európskych smerníc a nariadení. Súčasne, kolektívne vedenie energetického regulátora nie je v mnohých členských krajinách EÚ výnimkou. Za všetky možno spomenúť ako aktuálny príklad štruktúru českého ERÚ, ktorá sa zmení od 1.8.2017. Po novom bude u českých susedov vykonávať reguláciu v energetike rada zložená z 5 jednotlivcov (člen rady bude vymenovaný na funkčné obdobie 5 rokov s tým, že každý kalendárny rok sa obmení jedna pozícia člena rady). Rade predsedá jeden z jej členov, pričom jeho predsedníctvo trvá buď do skončenia jeho riadneho funkčného obdobia alebo po dobu maximálne 3 rokov. Český ERÚ bude mať v praxi kolektívne predsedníctvo s tým, že post predsedu sa bude obmieňať alebo rotovať najneskôr po každých 3 rokoch.
Návrh ministerstva hospodárstva SR obsahuje mechanizmus kontrasignácie, čo znamená, že rozhodnutie predsedu úradu bude musieť spolupodpisovať aj jeden z podpredsedov úradu. Takýto mechanizmus kontroly je v princípe správny, aby však mohol byť aj v praxi efektívnym, kontrasignujúca strana musí byť nezávislá od osoby, ktorej rozhodnutie spolupodpisuje (ak môže predseda ktoréhokoľvek svojho podpredsedu odvolať len na základe svojho subjektívneho rozhodnutia, podpredsedovia nebudú v rozhodovaní sa o tom, či rozhodnutie spolupodpíšu, úplne nezávislými a nad odbornou stránkou môže prevládnuť subjektívna motivácia).
Toto navrhujeme riešiť tým, aby vláda SR menovala nielen predsedu, ale i oboch podpredsedov úradu a aby sa na podpredsedov úradu vzťahovali rovnaké zákonné práva a povinnosť, vrátane možnosti byť odvolaný len v zákonom určených prípadoch. Ak by sa definícia menovania podpredsedov úradu nezmenila, v konečnom dôsledku by bol de facto autonómnym iba predseda, čo je stav, ktorý viedol k medializovanému zlyhaniu v otázkach cien distribúcie elektriny. Navrhujeme taktiež, aby sa mechanizmus kontrasignácie neuplatňoval len pri cenových rozhodnutiach, ale pri všetkých rozhodnutiach úradu – cenových, vecných aj mimoriadnych.
„Odstránenie funkčnej závislosti podpredsedov úradu na subjektívnom rozhodovaní predsedu úradu okrem toho vytvára predpoklad pre predchádzanie osobných zlyhaní predsedu ako jednotlivca,“ uvádzame ako ZDE v odôvodneniach k našim pripomienkam.
V neposlednom rade navrhujeme, aby regulačná rada fungovala ako nezávislý orgán od úradu a aby bola jediným a výlučným odvolacím orgánom voči všetkým rozhodnutiam úradu (dnes napríklad platí stav, kedy o odvolaní sa voči pokute uloženej úradom rozhoduje predseda úradu). Nezávislosť rady od úradu (a naopak) má byť zaručená najmä spôsobom menovania členov jednotlivých orgánov – zatiaľ čo predsedu a podpredsedov úradu vymenúva autonómne vláda SR, členov rady vymenúva prezident SR, pričom si vyberá z kandidátov zvolených Národnou radou SR. Pri formulovaní pripomienok sme vychádzali z predpokladu, že ak vláda preferuje autonómne rozhodovanie o menovaní členov predsedníctva úradu, efektívna kontrola sa zaručí, ak budú radu kreovať iba ostatné dva najvyššie ústavné orgány – parlament v súčinnosti s prezidentom.
Zjednodušene, je to niečo podobné, ako keď v parlamentnej demokracii je autonómnym a dominantným výkonným orgánom vláda, zodpovedajúca sa parlamentu, pričom prezident sa spolupodieľa na vybraných zásadných rozhodnutiach ústavou predpísanou formou.
Začiatok roka 2017 priniesol síce chaos v cenách elektriny, ale súčasne je výsledkom chaosu príležitosť dať regulačnému úradu a regulačnej rade novú formu, ktorá je v súlade s pravidlami EÚ a tiež zaručí nezávislé rozhodovanie na jednej strane a účinnú formu odvolaní a kontroly na strane druhej. Návrh ministerstva hospodárstva je dobrým základom, aby však bol dosiahnutý účel, je na ňom potrebné popracovať. Ak sa bude zákonodarca v pripomienkovom konaní vážne zaoberať pripomienkami odbornej verejnosti a nebude sa brániť diskusii, výsledkom môže byť rozumný kompromis.
K téme
