Ústavný súd nezrušil ustanovenie zákona o ročnej strate podpory
Plénum ÚS dnes rozhodovalo o ústavnosti paragrafu 4 ods. 3 zákona o podpore obnoviteľných zdrojov a kogenerácie elektriny a tepla. Sudcovia nevyhoveli návrhu na zrušenie tohto paragrafu, ktorý tak zostáva v platnosti.
Skupina 40 opozičných poslancov NR SR žiadala ešte v júli 2015 preveriť ustanovenie, ktoré do zákona o podpore OZE zakotvilo sankciu straty ročnej podpory pri nenahlásení stanovených údajov.
Súčasťou každoročnej povinnosti s termínom 15.8. je oznámenie o tom, koľko elektriny do sústavy výrobcovia dodajú, pričom ho musia zaslať na ÚRSO aj prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy. Podľa výrobcov ide o zbytočnú a zdvojenú byrokratickú povinnosť, keďže tento údaj sa nachádza vo viacerých dokumentoch, ktorými disponuje ÚRSO aj distribučka. Jednotný systém zberu dát navyše zabezpečuje OKTE.
Regulačný úrad i regionálne distribučky zdôrazňujú, že oznamovacia povinnosť je kľúčová pre správne a aktualizované nastavenie výšky tarify za prevádzkovanie systému, ktorá sa premieta do koncovej ceny elektriny. Neznalosť zákona podľa nich neospravedlňuje.
Oznamovaciu povinnosť ustanovuje zákon už od roku 2009, dlho ale nebola sankcionovaná. Samotná ročná strata podpory sa zaviedla novelou s účinnosťou od začiatku roka 2014.
Ročná lavína
V roku 2015 prišlo viac ako 1100 výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov alebo kombinovanou výrobou o podporu vo forme doplatku a odberu elektriny regionálnym distribútorom za cenu na straty. Do stanoveného termínu totiž nenahlásili uplatnenie tejto podpory. Sankcia bola výrobcom oznámená listom tesne pred koncom roka 2014.
Advokát Pavol Poláček z advokátskej kancelárie Poláček & Partners, ktorý poslancov pred Ústavným súdom zastupoval, upozorňoval, že garantovanú 15-ročnú podporu nie je možné výrobcovi zelenej elektriny odňať bez administratívneho rozhodnutia príslušného orgánu a bez administratívneho konania, v ktorom by sa výrobca mohol účinne brániť.
V tomto roku sa strata podpory týka viac než 130 producentov.
V prípade fotovoltického zdroja s inštalovaným výkonom 1 MW môžu výrobcovia prísť o sumu cez 400 tisíc eur, pri bioplynke s rovnakým výkonom aj o milión.
Príkladom môže byť poľnohospodárska bioplynka v Matejovciach pri Poprade. Do prevádzky bola uvedená v decembri 2013 a podporu mala mať garantovanú na 15 rokov. Ročne dostáva doplatok asi 640 tisíc eur a ďalšie peniaze za výkup na straty. V roku 2014 si ale oznamovaciu povinnosť nesplnila.
Firma musela prepustiť asi 20 ľudí a predať dobytok. Vlani dokonca skončila dočasne v reštrukturalizácii, pretože nedokázala splácať úver banke a musela utlmiť svoju činnosť.
„Pánboh dal a šikovný úradník vzal aj s úrokmi,“ poznamenal konateľ firmy EnergoTerra František Lizák, ktorý je zároveň aktívny v občianskom združení Energia budúcnosti. Sankcia bola podľa neho neadekvátna. „Keď idete po ceste a prekročíte rýchlosť, dostanete pokutu, ale nezoberú vám auto.“
„Pre viacerých výrobcov bola táto sankcia likvidačná a okrem vplyvu na zamestnanosť naštrbila aj dôveru v štát, jeho stabilitu a vyslala negatívny signál pre podnikateľov aj v iných oblastiach,“ uviedol Karol Galek, poslanec za stranu SaS.
Strana podľa neho nechce obhajovať súčasný systém podpory pre OZE a KVET. Výrobu elektriny zo slnka, biomasy či kogeneráciou z plynu alebo uhlia totiž dotujú odberatelia elektriny vo svojej koncovej cene prostredníctvom tarify za prevádzkovanie systému. Takzvanú TPS-ku opozícia minulý rok v novembri tiež napadla na Ústavnom sude.
Čo povedal súd v náleze?
„Právom na jednotlivé formy podpory disponujú jednotliví výrobcovia z OZE len za podmienky, že si riadne plnia zákonné povinnosti,“ zaznelo dnes počas vyhlásenia rozhodnutia. Zavedením sankcie podľa súdu došlo len k zmene, resp. rozšíreniu právnych dôsledkov povinností.
„Vzájomné prepojenie práv výrobcov elektriny z OZE na podporu plnenia zákonom ustanovených povinností ÚS považuje za legitímne. Vo všeobecnosti totiž platí, že nesplnenie zákonom ustanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Naopak v podmienkach právneho štátu je vo všeobecnosti akceptovateľné a v zásade vždy aj z dôvodu zabezpečenia efektívnosti právnej úpravy žiaduce, aby nesplnenie zákonom stanovených povinností bolo sankcionovateľné. Toto všeobecné východisko ÚS považoval za základ svojho prístupu k hodnoteniu konkrétnych námietok skupiny poslancov,“ podčiarkla sudkyňa v rámci vyhlásenia.
Poslanci namietali aj voči nepravej retroaktivite sankcie bez všeobecného alebo verejného záujmu. S tým ale súd nesúhlasil. „ÚS zdôrazňuje, že transparentnosť a efektívnosť právneho mechanizmu, ktorý stimuluje výrobcov elektriny z OZE k dodržiavaniu zákonom ustanovených povinností, je v záujme všetkých odberateľov elektriny, všetkých fyzických a právnických osôb, keďže podpora poskytovaná výrobcom elektriny z OZE sa nutne musí premietnuť do výslednej ceny elektriny,“ uviedla sudkyňa.
Hodnota podpory je aj podľa tvrdenia poslancov mimoriadne vysoká. Podľa súdu je preto prirodzené a legitímne, že to zákonodarca viaže na dôsledné dodržiavanie ustanovených povinností.
Pokiaľ ide o námietku, že zákon nebol dostatočne určitý a úplný vo veci postupu (t.j. výrobcovia dostali len list a neprebehlo konanie pod dohľadom orgánu verejnej správy), ústavný súd uviedol, že ide primárne o vzťah medzi subjektmi súkromného práva (výrobcovia OZE a distribučky), kde nie sú také požiadavky na podrobnosť.
Zároveň ÚS pripustil, že môžu vzniknúť spory ohľadom toho, či si výrobcovia splnili svoje povinnosti riadne a včas, avšak to má byť predmetom preskúmania civilného, občiansko-právneho súdneho konania. To sa aj deje – na okresných a krajských súdoch prebiehajú spory individuálnych výrobcov a distribučiek kvôli strate podpory.
Sporné ustanovenie zákona obstálo podľa súdu aj v teste proporcionality.
„Podmieňovanie uplatnenia práva na podporu splnením už existujúcich zákonných povinností nemožno v žiadnom prípade považovať za neprípustný zásah do podstaty a zmyslu práva na podnikanie,“ uzavrela sudkyňa.
SAPI: Je to nebezpečný precedens
Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE ale zbrane neskladá. Vo svojej dnešnej tlačovej správe uviedla, že čísla jasne ukazujú, že ročné odňatie podpory viac ako 1100 výrobcom elektriny sa nijakým spôsobom neodrazilo v konečnej cene elektriny. „V roku 2015 bola TPS vo výške takmer 22 EUR za MWh. Odňatím podpory v roku 2015 ušetrili, podľa vyjadrenia Jozefa Holječíka na Výbore NR SR pre hospodárske záležitosti dňa 29.1.2015, distribučné spoločnosti 68 miliónov eur, čo znamená, že TPS mala klesnúť o 2,5 – 3 eurá. Tarifa sa ale neznížila,“ uviedla SAPI v súvislosti s argumentmi súdu o verejnom záujme.
Ústavný súd tiež podľa SAPI upriamil pozornosť na teoreticky neobmedzenú moc distribučných spoločností. Tie doteraz svorne tvrdili, že sú len na transport peňazí a reálne rozhoduje ÚRSO. Ústavný súd však v argumentácii prehlásil, že ide o obchodný vzťah medzi výrobcami a distribučnými spoločnosťami (aj napriek podielu štátu v distribučných spoločnostiach). „Distribučné spoločnosti do dnešného dňa tvrdili, že sú len poštári a s podporou nemajú nič spoločné a ani ju nijak nemôžu ovplyvniť. Toto rozhodnutie však dokazuje, že hnev výrobcov bol oprávnený a akákoľvek súkromná spoločnosť, ktorá s povolením štátu vypláca štátnu podporu, má neobmedzené právomoci, žiadnu kontrolu a po dnešku aj krytie Ústavného súdu,“ uviedla riaditeľka SAPI Veronika Galeková.
„Ústavný súd rozhodol, že štát môže občanov a podnikateľov šikanovať ukladaním absurdných administratívnych povinností a vynucovať ich plnenie likvidačnými sankciami. Ústavný súd tak dal štátu voľné ruky a stanovil tým tak veľmi nebezpečný precedens nie len pre odvetvie energetiky, ale aj pre všetky ostatné odvetvia,“ varuje advokát Pavol Poláček, ktorý poslancov zastupoval.
© energia.sk
K téme
